Ján Čapek zo Sán

Ján Čapek zo Sán bol považovaný za veľmi schopného poľného hajtmana a jedného z nepopierateľných vodcov husitských radikálov. Jeho schopnosti však boli trochu znehodnotené jeho osobnými vlastnosťami, z ktorých asi najvýraznejšie boli popudlivosť, panovačnosť, neuváženosť a prehnané sebavedomie.

V roku 1427 vytiahol v čele veľkého zoskupenia sirotských vojsk do Sliezska, bol však porazený a musel sa vrátiť.

V roku 1431 vytiahol v čele sirotkov a spoločne s táboritmi na Slovensko. Výprava ale nebola úspešná podľa očakávania a pretiahla sa. Zatiaľ čo táboriti odtiahli domov, sirotkovia pokračovali v ťažení južným Slovenskom. Podarilo sa im získať veľa koristi, ale pri návrate bola ich kolóna zaskočená v pochodovom tvare uhorskou jazdou a Ján Čapek zo Sán utrpel zdrvujúcu porážku. Stratil všetku korisť, vozy aj pechotu, zachránila sa iba jazda.

V roku 1433 viedol v spojení s Poliakmi úspešnú výpravu proti Rádu nemeckých rytierov, s ktorou dorazil až k Baltu. Poľský kráľ mu daroval za jeho pomoc ťavu, ktorú si Ján Čapek zo Sán priviedol na obliehanie katolíckej Plzne. Plzenskí obrancovia mu však vzápätí nato vykonali veľmi potupný žartík, keď sa pri nečakanom výpade zvieraťa zmocnili a odviedli si ho do mesta. Túto epizódu dodnes pripomína vyobrazenie ťavy na plzeňskom mestskom znaku.

V roku 1434 viedol v bitke pri Lipanoch jazdu spojených síl radikálnych husitov proti koalícií umiernených husitov a katolíkov. V tejto bitke utrpeli radikáli zdrvujúcu porážku, zachránila sa iba jazda. (Niektorí historici vyčítajú Jánovi Čapkovi zo Sán, že svojím predčasným útekom zradil svojich bratov a zavinil ich porážku, ale aj z toho mála, čo vieme o priebehu bitky pri Lipanoch, sa zdá byť zrejmé, že bitka už bola stratená a zotrvanie jazdy na bojisku by viedlo iba k jej zničeniu).

Po porážke pri Lipanoch a rozpustení sirotských poľných vojsk opustil Ján Čapek zo Sán územie Čiech a vstúpil do služieb poľského kráľa. Posledné záznamy o ňom pochádzajú z roku 1445.