Milan Šimečka

V roku 1949 začal študovať na brnianskej univerzite ruskú a českú literatúru a filozofiu. Po skončení fakulty v roku 1953 učil rok češtinu na jedenásťročenke v Kroměříži a v roku 1954 prišiel do Bratislavy. Dráhu vysokoškolského učiteľa začal na katedre marxizmu-leninizmu, kde prednášal študentom medicíny a farmácie základy marxizmu. V roku 1957 zmenil pôsobisko a začal učiť na Vysokej škole múzických umení. Nasledujúcich desať rokov bolo asi obdobím jeho najintenzívnejšieho štúdia filozofie, kedy sa znovu a dôkladnejšie zoznamoval s obsahom všetkých filozofických škôl a systémov minulosti. Je autorom dvoch systematických kníh o dejinách sociálnych utópii, v ktorých zastáva marxistický svetonázor. V diele Sociálne utópie a utopisti zdieľal tvrdé antikapitalistické a marxistické postoje, predpokladal nastolenie komunizmu v Československu v réžii Sovietskeho zväzu na základe: "XXII. zjazd KSSS prijal program výstavby komunizmu v SSSR a XII. zjazd KSČ prijal dokumenty, ktorých splnenie priblížili k budovaniu komunizmu aj našu krajinu."[4] Dejiny utopizmu, na pozadí ktorých autor približuje odkaz Thomasa Mora, Tommasa Campanellu, Francisa Bacon, Morellyho, Mablyho, Saint-Simona, Fouriera a Owena, vníma ako proces vývoja myšlienok o hľadaní návodu na nastolenie spravodlivej spoločnosti, ktorý vrcholí až prínosom Karla Marxa a Friedricha Engelsa, ktorí dali myšlienke nastolenia univerzálnej komunistickej spoločnosti vedecký charakter: "Táto kniha chce predovšetkým upozorniť na to, že nepretržite, po celé stáročia udržiavala sociálne utópie vo vedomí ľudí veľké pojmy, ktoré sú obsahom aj moderného komunizmu a ktoré nájdeme v úvode k Programu komunistickej strany Sovietskeho zväzu: Komunizmus plní historické poslanie - zbaviť všetkých ľudí sociálnej nerovnosti, všetkých foriem útlaku a vykorisťovania a vojnových hrôz - a nastoľuje na svete Mier, Prácu, Slobodu, Rovnoprávnosť, Bratstvo a Šťastie všetkých národov."[4] Epochy, v ktorej autor žije nazýva veľkou a závažnou "epochou budovania komunizmu", v ktorej prebiehal zápas o budúcnosť a ktorý prebieha od čias, kedy sa spoločnosť "rozdelila na vykorisťovaných a vykorisťovateľov, na bohatých a na chudobných, na mocných a utláčaných."[4] V nasledujúcej knihe Kríza utopizmu motív marxizmu, ktorý zvíťazil nad naivitou utopistov zdôrazňuje opätovne.[5]

Od jesene 1967 do februára 1968 strávil Šimečka pol roka v Mainzi ako štipendista tamojšieho Ústavu európskych dejín. Po okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 bol vylúčený z komunistickej strany a 6. marca 1970 dostal výpoveď z Univerzity Komenského. Od jesene roku 1970 až do svojho zatknutia v máji 1981 pracoval v rôznych robotníckych povolaniach. Od 6. mája 1981 bol ako jeden z mála kritikov posttotalitnej moci trinásť mesiacov vo väzení. V novembri 1989 i v nasledujúcich mesiacoch patril ako predstaviteľ Verejnosti proti násiliu v Bratislave medzi hlavných intelektuálnych protagonistov revolúcie. Svoju politickú činnosť bral ako službu rodiacej sa demokracii v Česko-Slovensku. Po novembri 1989 bol desať mesiacov až do svojej smrti poradcom prezidenta ČSFR Václava Havla. Bol držiteľom niekoľkých literárnych cien, v roku 1986 mu bola udelená cena Jana Palacha, v roku 1990, mesiac pred jeho smrťou, mu International Press Institute udelil cenu IPI Press Freedom Award za najlepší článok roku. Dňa 28. októbra 1991 mu bol udelený prezidentom ČSFR Václavom Havlom Rad T. G. Masaryka 1. triedy in memoriam.

Zaoberal sa dejinami filozofie, v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch písal tiež literárne recenzie, kultúrnopolitické a politické eseje. Na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov našiel tému sociálna utópia, ktorej zostal verný až do konca života. V šesťdesiatych rokoch vyšli dve jeho knižné práce Sociálne utópie a utopisti a Kríza utopizmu. Jeho práce zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov vychádzali knižne v exilových vydavateľstvách, v samizdatoch a v prekladoch do cudzích jazykov. Niektoré diela vydal spolu so svojim priateľom[6] Miroslavom Kusým.

• 1963 – Sociálne utópie a utopisti, prehľad utopistických teórií
• 1967 – Kríza utopizmu, kritika marxizmu z pohľadu utopistických teórií
• 1979 – Obnovenie poriadku, politická esej
• 1982 – Dopisy o povaze skutečnosti (samizdat)
• 1984 – Náš súdruh Winston Smith, esej
• 1984 – Světelná znamení (samizdat, knižne v roku 1991)
• 1985 – Kruhová obrana, meditatívny fejtón (samizdat, knižne v roku 1992)
• 1990 – Koniec nehybnosti, denník o česko-slovenskej ceste k slobode
• 1999 – Dopisy z vězení
• 2000 – Veľký brat a veľká sestra, o vývine slovenských disidentov z radov bývalých komunistov v roku 1979 (spoluautor Miroslav Kusý)
• Európska skúsenosť s reálnym socializmom (spoluautor Miroslav Kusý)

1. http://www.nadaciamilanasimecku.sk/index.php?id=6
2. http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1867
3. http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/milan-simecka
4. ŠIMEČKA, Milan: Sociálne utópie a utopisti, Bratislava: Vydavateľstvo Osveta n.p
5. ŠIMEČKA, Milan: Kríza utopizmu. Bratislava: Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov n.p., 1967
6. Tomáš Gális: V každom človeku sa snažil nájsť to dobré, DennikN, 24. SEPTEMBRA 2015, Online