Atreus (mytológia)

Atreus alebo Átreus (starogr. Ατρεύς – Atreus/iný prepis:Átreus, lat. Atreus) je v gréckej mytológii syn elidského kráľa Pelopa a jeho manželky Hippodameie.

Bol zosnovovateľ celého radu krutých činov, ktoré sa viazali k mykénskemu hradu a trom generáciám jeho rodu. Nešťastie a utrpenie v jeho rodine sa začalo jeho predkom Tantalom, ktorý si ako obľúbenec bohov dovolil urobiť hrozný čin. Jedného dňa sa odvážil bohom pri hostine naservírovať mäso svojho syna Pelopa. Za tento zločin ho bohovia potrestali. V podsvetí mu visí nad hlavou obrovský balvan, ktorý sa chystá každú chvíľu spadnúť a rozdrviť ho. Atreovho otca Pelopa bohovia potom oživili, ale Tantalovo potomstvo už platilo za jeho hriech. Jeho rod sa stal v nasledujúcich generáciach pôvodcom hrozných a krutých činov, ktorým urobili koniec bohovia.

Prvý zločin spáchal Atreus spoločne so svojim bratom Thyestom, a to dokonca za povzbudzovania ich matky Hippodameie. Zabili totiž svojho nevlastného brata Chrysippa, ktorého matkou bola milenka kráľa Pelopa, nymfa Axiocha. Dôvodom vraždy bola pomsta otcovej nevery a tiež odstránenie možného uchádzača o trón. O tomto čine však hovorí aj iná verzia, že obaja bratia odmietli plány svojej matky a ona potom Chrysippa zavraždila sama, pričom chcela čin zviesť na tébskeho kráľa Laia. Či tak alebo onak, obaja bratia potom utiekli pred hnevom svojho otca z Elidy a našli útočisko v Mykénach.

Vstup do hrobky (Tholos) Atreus (tzv."Atreova pokladnica"), postavená okolo roku 1250 pred Kr. v Mykénach. Objavil ju Heinrich Schliemann v roku 1874

Tam kraľoval Eurystheus, preslávený predovšetkým tým, že mu slúžil najväčší hrdina Herakles. V tomto čase Eurystheus už prenasledoval Heraklových potomkov, na tejto vojnovej výprave bol však porazený a zabitý trestajúcou rukou Alkmény, Heraklovej matky. Eurystheus nezanechal následníka, Mykénčania si teda vybrali za svojho kráľa Atrea. Pomohlo mu k tomu aj to, že vo svojich stádach objavil baránka so zlatým rúnom. Baránka tam nastražila s pomocou Pana bohyňa Artemis, ktorej Atreus už kedysi sľúbil obetovať to najlepšie zo svojich stád. Mala to byť skúška, či Atreus svoj sľub dodrží. Urobil to tak napoly – mäso baránka obetoval, zlatú kožu si však ponechal, pretože veštba stanovila, že majiteľ baránka bude vládnuť v Mykénach.

To všetko pozorne sledoval jeho brat Thyestes, o koži baránka sa dozvedel z bratovho vychvaľovania. Ľstivo vyhľadal Atreovu novomanželku Aeropé, ktorá sa do neho zamilovala a on bol ochotný sa s ňou za baránka zblížiť. Spolu s ňou potom kožu baránka ukradli. (Atreus svoju manželku neskôr hodil do mora.) Keď sa Atreus verejne uchádzal o mykénsky trón, uvádzal svoje právo prvorodeného a zdôrazňoval svoje vlastníctvo baránka. Thyestes ho ľstivo nechal vyhlásiť, že následníkom trónu bude ten, kto vlastní kožu zlatého baránka. Následne Thyestes voviedol všetkých do svojho domu a baránka im ukázal. Mykénsky ľud ale Thyestovu vládu aj napriek tomu neprijal.

To všetko pozorne sledoval najvyšší boh Zeus, naklonený Atreovi a poslal k nemu boha Herma s nápovedou: " Spýtaj sa Thyesta, či sa vzdá svojho nároku na trón, keď slnko pôjde po oblohe pospiatky ? ". Thyestes pokojne súhlasil. Nato Zeus a bohyňa sváru Eris zariadili, že boh slnka Helios obrátil svoje slnečné vozidlo späť, obrátili sa aj hviezdy a v ten večer zapadalo slnko na východe. To sa obrátilo proti Thyestovi a Mykénčania ho poslali do vyhnanstva. Thyestes vzal so sebou Atreovho syna Pleisthena a vychoval ho k nenávisti k otcovi. Keď chlapec dospel, poslal ho Thyestes do Mykén, aby zavraždil Atrea. Lenže stal sa opak, Atreus zabil mladíka, v ktorom až dodatočne spoznal svojho vlastného syna. To rozpútalo ďalšiu krvavú históriu.

Atreus sa rozhodol pomstiť svojho syna a preto prilákal Thyesta do Mykén tak, že mu sľuboval milosť a pol kráľovstva. Sotva sa však Thyestes objavil v Mykénach, zabil Atreus jeho troch synov Aglaua, Orchomena a Kallileonta a ešte dve jeho malé dvojčatá (druhého) Tantala a (druhého) Pleisthena. Rozsekal ich na kusy a po uvarení v kotli ich ponúkol Thyestovi pri hostine na privítanie. Keď sa brat dosýta najedol, nechal priniesť ich krvavé hlavy a ruky na ďalších misách. Thyestes sa zhrozil, prišlo mu zle a v hroznom hneve svojho brata preklial a aj jeho pokolenie.

Tento hrozný zločin museli bohovia potrestať, pomohli pre túto chvíľu Thyestovi k úteku. Na Mykény potom zoslali neúrodu, ktorá mala trvať až do Thyestovho návratu. Atreus dal preto brata hľadať, ale objavil len jeho posledného syna Aigistha, ktorého matkou bola Thyestova vlastná dcéra Pelopia, znásilnená mužom, o ktorom netušila, kto je. Atreus priviedol Aigistha do Mykén a vychoval ho ako vlastného so svojimi synmi Agamemnónom a Menelaom. A práve títo dvaja Thyesta vypátrali a priviedli ho do Mykén. Atreus potom brata uvrhol do väzenia a rozkázal Aigisthovi, aby ho zabil.

Hneď ako však mladíka v kobke Thyestes zbadal, hneď spoznal svojho syna a stačilo im pár slov na prerokovanie pomsty. Aigisthos sa následne vrátil ku kráľovi a oznámil mu, že úlohu splnil. Keď potom Atreus pripravoval na morskom brehu obetnú hranicu, Aigisthos ho prebodol tým mečom, ktorým mal zabiť svojho otca.

Na mykénsky trón potom zasadol Thyestes a vládol spoločne so svojím synom Aigisthom.

Takto skončila prvá časť krvavej histórie. Pokračovala v osudoch Agamemnóna a Menelaa, Thyestes bol zavraždený a na mykénsky trón sa dostal Atreov syn Agamemnón.