Olga Tokarczuková

Dcéra učiteľov, Wandy a Józefa Tokarczukovcov.[5] Narodila sa v poľskom Sulechówe[6] a vyrastala v Klenici,[7] odkiaľ sa s rodičmi presťahovala do Kietrzu.[8] Tam ukončila Gymnázium Cypriana Kamila Norwida.[9] V rokoch 1980 – 1985 absolvovala Fakultu psychológie Varšavskej univerzity.[10] Počas štúdií sa ako dobrovoľníčka zaoberala pomocou osobám s psychickými ťažkosťami.[8] Zaujali ju práce Carla Junga,[11][12] čo ovplyvnilo jej tvorbu. Po štúdiách pracovala ako psychoterapeutka v poradni psychického zdravia vo Wałbrzychu.

Z prvého manželstva s vydavateľom Romanom Fingasom má syna, Zbigniewa. V súčasnosti je vydatá za Grzegorza Zygadła.[13] Býva vo Vroclave a Krajanówe. Je spolumajiteľkou umeleckej kaviarne „Dobra Nowina“ otvorenej 13. júla 2020 v Nowej Rude.[14]

• 1989 – Miasto w lustrach – zbierka poézie vyšla ako príloha literárneho časopisu Okolice č. 10/1989[15]
• 1993 – Podróż ludzi Księgi
• 1995 – E. E.
• 1996 – Prawiek i inne czasy (sk: Pravek a iné časy, Premedia, 2015, preložil Karol Chmel, ISBN 978-80-8159-329-1)
• 1997 – Szafa
• 1998 – Dom dzienny, dom nocny (sk: Dom vo dne, dom v noci, Záujmové združenie žien Aspekt, 2002, preložil Karol Chmel, ISBN 80-85549-34-4)
• 2000 – Opowieści wigilijne, spolu s Jerzym Pilchom a Andrzejom Stasiukom
• 2001 – Lalka i perła
• 2001 – Gra na wielu bębenkach (sk: Hra na mnohých bubienkoch, Drewo a srd, 2003, preložil Karol Chmel, ISBN 80-88965-78-0)
• 2004 – Ostatnie historie
• 2006 – Anna In w grobowcach świata (sk: Anna In v hrobkách sveta (Sumerský mýtus o Inanne, ktorá porazila smrť), Slovart, 2008, preložil Karol Chmel, ISBN 978-80-8085-445-4)
• 2007 – Bieguni (cs: Běguni, Host, 2018, preložili Petr Vidlák a Pavel Peč, ISBN 978-80-7577-637-2)
• 2009 – Prowadź swój pług przez kości umarłych
• 2012 – Moment niedźwiedzia, zbierka esejí
• 2014 – Księgi Jakubowe, ISBN 978-83-08-04939-6
• 2017 – Zgubiona dusza (sk: Stratená duša, Artforum, 2020, preložil Karol Chmel, ISBN 978-80-8150-311-5)
• 2018 – Opowiadania bizarne (cs: Bizarní povídky, Host, 2020, preložil Petr Vidlák, ISBN 978-80-275-0148-9)
• 2018 – Profesor Andrews w Warszawie. Wyspa

• 1998 – E. E. (televízna inscenácia podľa rovnomennej knihy, réžia: Maria Zmarz-Koczanowicz, hlavná úloha: Agata Buzek)
• 1998 – Prawiek i inne czasy (televízna inscenácia podľa rovnomennej knihy, réžia: Piotr Tomaszuk, hlavná úloha: Joanna Kasperek a Jan Peszek)
• 2000 – Numery (televízna inscenácia podľa rovnomennej poviedky z knihy Szafa, réžia: Agnieszka Lipiec-Wróblewska, hlavná úloha: Ewa Dałkowska)
• 2000 – Skarb (televízna inscenácia podľa fragmentov knihy Dom dzienny, dom nocny, réžia: Piotr Mularuk, hlavná úloha: Maja Ostaszewska);
• 2003 – Żurek[16] (film na základe rovnomennej poviedky z knihy Gra na wielu bębenkach, réžia: Ryszard Brylski)
• 2004 – Miłości (televízna inscenácia podľa poviedok knihy Gra na wielu bębenkach, réžia: Filip Zylber)
• 2007 – Aria Diva (krátky film podľa poviedky Ariadna na Naksos z knihy Gra na wielu bębenkach, réžia: Agnieszka Smoczyńska)
• 2011 – Zniknięcie (krátky film na motívy románu Bieguni, réžia: Adam Uryniak)
• 2016 – Glicynia (krátky film, réžia: Izabela Kiszczak)
• 2017 – Cez kosti mŕtvych[17] (pl: Pokot) (film podľa románu Prowadź swój pług przez kości umarłych, réžia: Agnieszka Holland i Kasia Adamik)
• 2019 – Noc v Mariandu[18] (krátky film, réžia: Matěj Chlupáček, Maja Hamplová, Martin Hradecký)

• 1994 – Cena Poľskej spoločnosti vydavateľov kníh (PTWK) za Podróż ludzi Księgi[19]
• 1996 – Paszport „Polityki“ – ocenenie týždenníka Polityka v oblasti kultúry[20]
• 1997 – Nike – cena čitateľov za literatúru za Pravek a iné časy
• 1997 – Cena nadácie Kościelskich
• 1999 – Nike – cena čitateľov za literatúru za knihu Dom vo dne, dom v noci
• 1999 – Literárna cena Władysława Reymonta
• 2002 – Nike – cena čitateľov za literatúru za knihu Hra na mnohých bubienkoch
• 2005 – čestné obyvateľstvo mesta a gminy Bardo
• 2008 – Nike – cena za literatúru za knihu Bieguni[4]
• 2008 – Cena Samuela B. Lindeho, poľsko-nemecká cena udeľovaná zástupcami partnerských miest Toruňa a Göttingenu
• 2009 – čestné obyvateľstvo mesta Nowa Ruda[21]
• 2010 – nominácia na cenu za literatúru Nike za Prowadź swój pług przez kości umarłych
• 2013 – Stredoeurópska cena Vilenica
• 2014 – Dolnosliezska cena kultúry Silesia udeľovaná snemom Dolnosliezskeho vojvodstva
• 2015 – Nike – cena za literatúru za Księgi Jakubowe[4]
• 2015 – Nike – cena čitateľov za literatúru za Księgi Jakubowe
• 2015 – medzinárodná Cena mosta (pl: Nagroda Mostu, de: der Internationale Brückepreis) miest Görlitz a Zgorzelec[22]
• 2016 – „Zasłużona dla Miasta Wałbrzycha“, ocenenie mestského zastupiteľstva mesta Wałbrzych
• 2017 – Medzinárodná literárna cena zastupiteľstva Štokholmu za Księgi Jakubowe
• 2017 – hviezda v Aleji hviezd literatúry pri Mestskej knižnici v meste Mińsk Mazowiecki
• 2017 – Cena (IX) Kongresu žien, Poznaň[23]
• 2018 – Cena Polcul foundation „za dobrovoľnícku prácu v oblasti kultúry Dolného Sliezska“
• 2018 – The Man Booker International Prize 2018 za knihu Bieguni (en: Flights, Fitzcarraldo Editions, preložila Jennifer Croftová)
• 2019 – čestné obyvateľstvo Vroclavu[24]
• 2019 – Prix Laure-Bataillon pre najlepšiu knihu preloženú do francúzštiny za Księgi Jakubowe (fr: Les Livres de Jakob, Éditions Noir sur Blanc, preložila Maryla Laurentová)[25]
• 2019 – Nobelova cena za literatúru 2018 „za rozprávačskú predstavivosť, ktorá s encyklopedickou vášňou prekračuje hranice ako svojbytná forma života“
• 2019 – príležitostná medaila Senátu Poľskej republiky[26]
• 2020 – čestné obyvateľstvo hlavného mesta Varšavy[27]
• 2020 – La storia in un romanzo na knižnom festivale Pordenonelegge – Festa del libro con gli autori[28]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Olga Tokarczuková

• Olga Tokarczuk – osobné stránky (po poľsky)
• Online katalóg Slovenskej národnej knižnice
• Olga Tokarczuk v Internet Movie Database (po anglicky)
• Olga Tokarczuk v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Olga Tokarczuk na ČFN

Literárny portál