Medzinárodný menový fond

Medzinárodný menový fond bol založený 45 krajinami vrátane bývalého Česko-Slovenska na medzinárodnej konferencii, ktorá sa konala v júli 1944 v Bretton-Woods, New Hampshire, USA. Zmluva o MMF vstúpila do platnosti 27. decembra 1945, keď 29 krajín podpísalo články dohody a odvtedy sa viackrát menila. Fond začal svoju činnosť v máji 1946.[4] Počet členov rokmi rástol až na súčasný stav 187 členov (Október 2011).

V roku 1969 Medzinárodný menový fond zaviedol medzinárodnú rezervnú menu SDR (skratka zo Special Drawing Rights, v slovenčine sa používa označenie Zvláštne práva čerpania), ktorá slúži na doplnenie existujúcich rezervných mien. Hodnota tejto meny je určená na základe hodnoty niektorých kľúčových národných mien: americký dolár, jen, britská libra a euro – krajín najviac zapojených do medzinárodného obchodného systému. Kód tejto meny, používanej napríklad aj vo vnútri MMF na vedenie účtovníctva, je podľa normy ISO 4217 skratka XDR.[6]

Medzinárodný menový fond má teraz 185 členov (Október 2007). Každý člen platí členskú kvótu v národnej mene (75%) a v konvertibilnej mene alebo v SDR (25%). Výška kvóty sa prehodnocuje každých 5 rokov a závisí od celkového ekonomického stavu krajiny. Podľa kvóty sa členom prideľujú hlasovacie práva. Zmeny vo výške kvóty, vystúpenie člena z MMF a iné dôležité zmeny musia byť odsúhlasené 85% hlasov. Na významné rozhodnutia je potrebných 70% hlasov a na bežné rozhodnutia 50% hlasov. Rozhodnutia vyžadujúce 85% hlasov môžu vetovať USA so 17,84% hlasov alebo skupina Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie s 15,91% hlasov. Kvóta okrem hlasovacieho práva ovplyvňuje aj množstvo prostriedkov, ktoré štát môže čerpať zo zdrojov fondu.[7]

Tabuľka 21 najvplyvnejších členov:[8]

Členský štát MMF	Kvóta (milióny SDR)	Kvóta (%)	Hlasy (počet)	Hlasy (%)
USA	37149.3	17.09	371743	16.79
Japonsko	13312.8	6.13	133378	6.02
Nemecko	13008.2	5.99	130332	5.88
Francúzsko	10738.5	4.94	107635	4.86
Spojené kráľovstvo	10738.5	4.94	107635	4.86
Čína	8090.1	3.72	81151	3.66
Taliansko	7055.5	3.25	70805	3.2
Saudská Arábia	6985.5	3.21	70105	3.17
Kanada	6369.2	2.93	63942	2.89
Rusko	5945.4	2.74	59704	2.7
Holandsko	5162.4	2.38	51874	2.34
Belgicko	4605.2	2.12	46302	2.09
India	4158.2	1.91	41832	1.89
Švajčiarsko	3458.5	1.59	34835	1.57
Austrália	3236.4	1.49	32614	1.47
Mexiko	3152.8	1.45	31778	1.43
Španielsko	3048.9	1.4	30739	1.39
Brazília	3036.1	1.4	30611	1.38
Kórejská republika	2927.3	1.35	29523	1.33
Venezuela	2659.1	1.22	26841	1.21
Švédsko	2395.5	1.1	24205	1.09

MMF nemá donucovacie práva, ale môže zlepšiť komunikáciu medzi členskými krajinami a formulovať odporúčania pre riešenie ekonomických problémov danej krajiny. K členským povinnostiam patrí poskytovanie informácií o stave národnej ekonomiky. Fond vypracúva analýzy stavu ekonomiky každej členskej krajiny a organizuje pravidelné stretnutia zástupcov MMF s predstaviteľmi členskej krajiny. Podobný dialóg vedie fond aj s regionálnymi organizáciami ako je Európska únia.[9]

Fond pravidelne hodnotí aj stav globálnej ekonomiky ako celku. Publikuje svetový hospodársky výhľad (world economic outlook) a správu o globálnej finančnej stabilite (global financial stability reports).

Fond disponuje rozsiahlymi finančnými zdrojmi, ktoré sú tvorené predovšetkým členskými kvótami. Tieto zdroje sa dočasne poskytujú krajinám s nevyváženou platobnou bilanciou, ktorým chýba konvertibilná mena na splatenie svojich záväzkov. Členský štát môže čerpať zdroje v menách ostatných členov výmenou za ekvivalentnú sumu vo vlastnej mene. Fond za čerpanie svojich zdrojov účtuje poplatky a vyžaduje, aby dlžná krajina včas kúpila svoju menu späť. Poplatky majú spravidla formu úroku odvodeného od výšky trhovej úrokovej sadzby.[10]

Práva čerpania sú rozdelené do tzv. tranží (tranches). Zlatá tranža (reserve tranche) je automatické čerpanie úveru vo výške 25% kvóty. Pred čerpaním zlatej tranže je 75% kvóty splatnej v národnej mene. Po nákupe zlatej tranže stúpne podiel národnej meny v členskej kvóte na 100%. Ďalšie čerpanie úveru vyžaduje súhlas fondu a je rozdelené do 4 úverových tranží (credit tranches) po 25% kvóty. Vklad národnej meny vo fonde môže takto stúpnuť na 200% kvóty. Pre čerpanie úveru nad 100% kvóty musí štát dokázať, že zaviedol dostatočné opatrenia na zlepšenie svojej platobnej bilancie.[11]

Okrem tranží sa prostriedky fondu sprístupňujú aj prostredníctvom tzv. facilít (facilities). Počas histórie fondu vzniklo niekoľko facilít určených na rôzne účely a poskytovaných za rôznych podmienok:[12]

• Pohotovostné dohody (Stand-by Agreements) – Pomoc pri krátkodobých problémoch s platobnou bilanciou.
• Rozšírené facility fondu (Extended Fund Facility) – Pomoc pri dlhodobých problémoch s platobnou bilanciou.
• Doplnková rezervná facilita (Supplemental Reserve Facility) – Poskytuje sa v prípade náhlej a deštruktívnej krízy na trhu, ktorá vyvolá vysokú potrebu menových zdrojov.
• Kompenzačná finančná facilita (Compensatory Financing Facility) – Pomoc pri vysokom importe obilia alebo dočasnom výraznom poklese exportu.
• Finančná pomoc v naliehavom prípade (Emergency Assistance) – Poskytne sa, ak sú problémy v platobnej bilancii spôsobené prírodnou katastrofou, vojenským konfliktom alebo politickými nepokojmi.
• Facilita na zníženie chudoby a podporu rastu (Poverty Reduction and Growth Facility) – Úver s veľmi nízkym úrokom (0,5%) pre chudobné krajiny. Cieľom je odstránenie chudoby.

Všetky úvery od fondu sú podmienené potrebou kompenzovať nevyváženú platobnú bilanciu. S výnimkou zlatej tranže sú všetky úvery podmienené aj vypracovaním plánu na odstránenie problémov s platobnou bilanciou. Fond môže formulovať konkrétne odporúčania pre riešenie finančných problémov krajiny. Odporúčania fondu smerujú k redukcii sociálneho štátu a podpore voľného trhu a sú preto často terčom kritiky.

• Svetová banka

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Medzinárodný menový fond

• Medzinárodný menový fond