AeroMobil (lietajúci automobil)

AeroMobil je hybridné vozidlo s možnosťou letu, ktoré vyvíja slovenská firma AeroMobil. Podľa spoločnosti má byť komerčne dostupný v roku 2020.[1] Pre využitie všetkých možností tohto hybridného vozidla (riadenie na zemi a pilotáž) bude potrebný vodičský preukaz a pilotná licencia.[2] Bude sa jednať o prvé sériovo vyrábané lietajúce auto na svete. Jeho cena sa bude pohybovať okolo 1,6 milióna USD. Predpokladá sa, že predajnosť bude do roku 2020 cez 500 kusov.[3]

AeroMobil

Predstavenie prototypu verzie 3.0 na akcii Pioneers Festival vo Viedni v októbri 2014
Typdvojmiestny lietajúci automobil
VýrobcaAeroMobil, s.r.o.
KonštruktérŠtefan Klein
Prvý let2013 (verzia 2.5)
Portál letectvo

Dvojmiestne vozidlo sa vo vzduchu pohybuje ako lietadlo, je vybavené tlačnou vrtuľou v zadnej časti karosérie zaisťujúcou dopredný ťah, a zatiahnuteľným nosným krídlom, ktoré počas letu vytvára vztlak. Bolo navrhnuté vývojárom Štefanom Kleinom z Nitry za podpory investora Juraja Vaculíka. Môže sa obvyklým spôsobom pohybovať po vozovke, dopĺňať palivo na čerpacej stanici a parkovať na bežných miestach. Vzhľadom na prázdnu hmotnosť 450 kg je reálne, že sa zmestí do limitu vzletovej hmotnosti 650 kg pre americkú kategóriu LSA (Light-sport aircraft, ľahké športové lietadlo).[4] V Česku existuje kategórie ELSA (Experimentálne Light Sport Aircraft, ťažšie ultralight) do 600 kg vzletovej hmotnosti, tá sa ale netýka sériových strojov (iba čiastočných stavebníc), súčasná európska legislatíva to neumožňuje.[3][5]

Dizajnér, konštruktér a pedagóg VŠVU (Vysoká škola výtvarných umení) Štefan Klein na projekte začal pracovať na začiatku 90. rokov 20. storočia. Inšpiráciou bol lietajúci automobil z francúzskeho filmu Fantomas sa hnevá (vo filme voz Citroën DS[6]), v ktorom účinkoval o. i. legendárny komik Louis de Funès.[7]

Verzie

  • 1.0 – koncept
  • 2.0 – prototyp,
  • 2.5 – prototyp, predstavený v kanadskom Montreale v septembri 2013, prvá letová verzia. Projekt vzbudil pozornosť americkej kozmickej agentúry NASA, ktorá podobné aktivity monitoruje.[8]
  • 3.0 – vylepšený prototyp bol predstavený verejnosti 29. októbra 2014 na akciu Pioneers Festival vo Viedni.[1][9]

3.0

Verzia 3.0 vychádza z predchádzajúcej 2.5, ktorá bola predstavená v Montreale v roku 2013 a bola prvou letovou verziou. Je to takmer finálna podoba stroja, ktorý má blízko k malosériovej výrobe. Vo verzii 3.0 je oceľový skelet novo osadený kompozitnými materiálmi a vybavený modernou avionikou vrátane autopilota, GPS navigácie, systémov pre nočný let a záchrannými padákmi. Disponuje nosným krídlom s premenlivým uhlom nábehu, čo znižuje požiadavky na dĺžku potrebnej vzletovej a pristávacej dráhy.[9]

Ku vzletu a pristátiu nie je potrebná spevnená plochy, stačí trávnatá. Po pozemných komunikáciách sa pohybuje obvyklým spôsobom, môže dopĺňať palivo na čerpacej stanici a parkovať na bežných miestach. Konverzia z automobilu na lietadlo a opačne je automatizovaná (roztiahnutie / zatiahnutie nosného krídla...), trvá max. 20 sekúnd.[10]

Letové testy začali začiatkom októbra 2014. Následne mal začať rozsiahly certifikačný proces pre získanie povolenia v leteckej prevádzke a prevádzke na pozemných komunikáciách. Niekoľko technických záležitostí je ešte potrebné doriešiť, napr. uchytenie ŠPZ tak, aby neboli ovplyvnené aerodynamické vlastnosti automobilu.[10]

Nehoda

Dňa 8. mája 2015 počas testovacieho letu AeroMobil havaroval pri nitrianskom letisku v Janíkovciach (LZNI). Riadil ho vývojár Štefan Klein. Podľa informácií z médií a svedkov sa stroj dostal do vývrtky, ale pilot stihol aktivovať padák v približne 300 metrovej výške, čo náraz stlmil. Neutrpel žiadne zranenia, odviezli ho do nemocnice na ošetrenie. AeroMobil sa poškodil čiastočne. V Záverečnej správe o odbornom vyšetrení vážneho incidentu, ktorú vydalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Letecký a námorný vyšetrujúci útvar, sa medzi dôvodmi havárie uvádzajú aj konštrukčné nedostatky ako napríklad nesprávny údaj rýchlomeru vplyvom odberu statického tlaku z kabíny a zároveň odporúča použitie motoru s vyšším výkonom.[11]

Špecifikácia

Verzia 3.0[9]

Technické údaje

  • Posádka: 1
  • Kapacita: 1 pasažier
  • Dĺžka: 6,0 m
  • Šírka: 2,24 m
  • Výška: ? m
  • Rozpätie krídel: 8,3 m
  • Priemer tlačnej vrtule: ? m
  • Prázdna hmotnosť:[pozn. 1] 450 kg
  • Pohon: motor Rotax 912, 75 kW (100 hp)
  • Palivo: benzín
  • Zrýchlenie z 0 na 100 km / h: 10 s
  • Minimálna vzletová dráha: 200 m[2]
  • Minimálna pristávacia dráha: 50 m[2]
  • Spotreba paliva: 7,5 l / 100 km (na zemi), 15 l / hod. (vo vzduchu)
  • Konverzia automobil / lietadlo: automatizované, cca 20 s
  • Konverzia lietadlo / automobil: automatizované, cca 20 s

Výkony

  • Maximálna rýchlosť: 160 km / h (na zemi), cca 200 km / h (vo vzduchu)
  • Minimálna letová rýchlosť: 60 km / h
  • Vzletová rýchlosť: 130 km / h
  • Dosah /dolet: 500[7]  875[9] km na zemi, 700 km vo vzduchu
  • Dostup: ? m
  • Stúpavosť: ? m / s

Poznámky

  1. Prázdná hmotnosť udáva hodnotu hmotnosti štandardne vybaveného stroja bez paliva a posádky.

Referencie

Pozri aj

  • Moller Skycar M400
  • PAL-V
  • Terrafugia Transition

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku AeroMobil na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.