Reľov

V obci je rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža z roku 1778.

Reľov
obec
Kostol Povýšenia sv. Kríža v Reľove
Štát Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Nadmorská výška 714 m n. m.
Súradnice 49°17′52″S 20°22′49″V
Rozloha 14,98 km² (1 498 ha) [1]
Obyvateľstvo 345 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 23,03 obyv./km²
Prvá pís. zmienka v roku 1314
Starosta František Dudžák[3] (nezávislý)
PSČ 059 04 (pošta Spišské Hanušovce)
ŠÚJ 523801
EČV KK
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Reľov 19
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 052 / 418 11 22
Fax 052 / 418 11 21
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Reľov
Webová stránka: relov.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Slovenský portál

Reľov je obec na Slovensku v okrese Kežmarok.

Dejiny

Reľov je najjužnejšou zamagurskou obcou na trase Spišská Stará Ves - Kežmarok. Staré názvy obce sú známe zo spišskohanušovskej matriky z rokov 1634 – 1674, kde sa obec nazýva „Relow“ a „Rylov“. V súpise Spišskej župy z roku 1720 je obec uvedená pod názvom „Rilyova“ a v súpise z roku 1754 pod názvom „Rélyová“. Od týchto názvov obce je odvodené aj pomenovanie reľovskej šoltýskej rodiny „Reľovských“ alebo „Rilovských“. V kamaldulských záznamoch sa obec menuje „Reul“, Rulnho“ a „Rollowa“. V iných archívnych materiáloch a historickej literatúre sa vyskytujú aj ďalšie názvy obce ako napr. „Relyova, Rulnov, Reliova, Rylowa, Rilov, Relav, Rellova, Aureliendorf, Rilla, Rilliova, Rillov“. Keď sa v rokoch 1905 – 1906 pomaďarčovali na Spiši názvy obcí, dostala obec pomenovanie „Relyó“.

Významný maďarský historik, autor uznávaného diela o kolonizácii Spiša, Fekete Nagy Antal považuje za zakladateľov obce rehoľu Križovníkov, strážcov Božieho hrobu v Lendaku. Svoje tvrdenie zakladá na reambulačnej listine z roku 1344, v ktorej sa spomínajú dve obce lendackej rehole a to „Kehhelho“ a „Henus“, pričom obec „Kehhelho“ považuje za Reľov a „Henus“ za Hanušovce. Podľa toho za rok vzniku obce považuje rok 1344, kedy bola reambulačná listina vyhotovená. Tento Feketeho názor sa opakuje aj v novších dielach ako napr. v turistickom sprievodcovi „Pieniny – Spišská Magura“. A tiež v národopisnej monografii „Zamagurie“. Už recenzent Feketeho diela Vladimír Šmilauer považoval výklad vzniku Reľova za síce veľmi pravdepodobný, ale za nedokázaný. Pravdepodobnosť výkladu jedného, či druhého autora stráca na váhe jednak tou skutočnsťou, že dodnes existujú obidva názvy „Reľov“ ako obec a „Kehel“ ako osada a súčasť obce Jezersko. Tiež nejestvujú žiadne doklady o tom, žeby bol Reľov niekedy patril do vlastníctva lendackej rehole. Oproti tomu je veľa dokladov o tom, že susedné Spišské Hanušovce do lendackého panstva patrili, pričom lendacká rehoľa vysielala do Spišských Hanušoviec svojich kňazov. Vo vlastivednom slovníku obcí na Slovensku je o vzniku obce uvedené, že ju v 13. storočí založil magister Kokoš Berzeviczy a roku 1314 ju daroval kartuziánom na „Skale útočišťa“. Elenchus Novus pod nadpisom „De possesione Rilowa“ hovorí, že už predtým, roku 1314 daroval Kokoš svoju obec Reľov tomuže kláštoru.

Podľa záznamov boli kartuziáni zo Skaly útočišťa majiteľmi obce do roku 1332, kedy ju darovali svojmu sesterskému kláštoru pri Lechnici. Toto darovanie bolo asi spochybňované, pretože kartuziáni zo Skaly útočišťa ho ešte potvrdili roku 1352 a 1355. Darovanie obce potvrdila aj Spišská Kapitula roku 1338. Zdá sa, že prvé darovanie obce roku 1332 nenadobudlo platnosť, pretože autor kamaldulského Elenchu roku 1727 uvádza, že Červený Kláštor bol nepretržitým majiteľom Reľova 375 rokov, z čoho vyplýva, že sami kamalduli považovali Reľov za vlastníctvo kláštora až do roku 1352. Tiež kartuziánsky prior Ján zo Skaly útočišťa sa roku 1352 definitívne zriekol nároku na Reľov. Skutočnosť, že obec sa stala predmetom darovania roku 1314 dosvedčuje, že v tomto roku musela byť už dobudovaná, pretože iba takto mohla byť novému majiteľovi na úžitok.

Posunutie vzniku obce na koniec 13. storočia nie je teda reálne. Reľov sa takto zaraďuje medzi najstaršie zamagurské obce založené na nemeckom šoltýskom práve.

Je tu ešte zachovaná ľudová tradícia, ktorá spomína, že obec nebola založená na tom mieste, kde leží teraz, ale južnejšie, pod úpätím Spišskej Magury a volala sa „Ryl“. Pod osadou sa uvoľnili spodné vrstvy a dedina sa prepadla. Obyvatelia sa preto premiestnili nižšie, na terajšie miesto. Dôkazom pravdivosti tejto tradície by mal byť najmenší zvon (umieračik, singľorka) v miestnom kostole, ktorý bol vyoraný roľníkom na „Třešňovej“ v časti reľovského chotára, kde sa vraj pôvodná dedina prepadla.

V reľovskom chotári založil Juraj Horváth – Paločay roku 1612 osadu Hágy.

Obecné symboly

Symboly obce sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky[4].

Erb obce Reľov [5].

Osobnosti

  • Ondrej Marhevka (1. septembra 1862 Reľov - 7. apríla 1935 Rabčice), dekan okresu Námestovo a správca farnosti v Rabčiciach.

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Prehľad obcí SR, ktoré majú schválené a zaregistrované erby v Heraldickom registri SR k 1. júlu 2006 [DOC online] (937 kB).
  5. Erb obce [online]. Verejne dostupný údaj z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Reľov
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.