Lee Archer (pilot)

Lee Archer sa narodil 6. septembra 1919 v Yonkers v štáte New York Lee Andrewovi Archerovi, Sr. a Mae Piper Archerovej. Už ako teenager bol fanúšikom lietania a keď s rodinou žil v Saratoga Springs v štáte New York, trávil veľa času na miestnom letisku. Vo voľnom čase sa zaoberal aj čítaním leteckých časopisov a stavaním modelov lietadiel. Potom vyrastal v newyorskej štvrti Harlem a navštevoval strednú školu DeWitt Clinton High School v Bronxe. Po strednej škole sa prihlásil na New York University a po jej úspešnom absolvovaní vstúpil v novembri 1941 do armády v nádeji, že sa stane pilotom. Americká armáda v tom čase neakceptovala černošských pilotov, a preto bola Archerovi pridelená práca telegrafistu a terénneho špecialistu na sieťovú komunikáciu v Georgii.[1] Po zmene armádnej politiky bol prijatý do výcvikového programu pre čiernych letcov na armádnom letisku Tuskegee v Alabame, ktorý ukončil ako prvý vo svojej triede a ako jeden z iba 994 čiernych vojnových pilotov, ktorí absolvovali výcvik v Tuskegee.[2][3] Dňa 28. júla 1943 mu bola pridelená hodnosť podporučíka (second lieutenant).[4]

Archer bol pridelený k 302. stíhacej letke (302nd Fighter Squadron, 302nd FS) v rámci 332. stíhacej skupiny (332nd Fighter Group, 332nd FG), s ktorou bol bojovo nasadený v Taliansku. Do Tarentu prišli v poslednom januárovom týždni roku 1944. Jednotka bola v tom čase vyzbrojená stíhačkami P-39 Airacobra, následne prezbrojená na výkonnejšie P-47 Thunderbolt a nakoniec na P-51 Mustang. Prirodzene talentovaný pilot Lee Archer si aj počas bojových letov veľmi dobre rozumel s kolegom od letky kapitánom Wendellom O. Pruittom. Stíhači sa stali známi ako „Gruesome Twosome“ (Strašná dvojica).

Lee Archer pózuje pri stíhačke P-51C Mustang

Dňa 18. júla 1944 malo 58 stíhačiek P-51 Mustang 332. stíhacej skupiny sprevádzať bombardéry B-17 Flying Fortress 5. bombardovacieho krídla (5th Bombardment Wing, 5th BW) počas náletu na letisko Memmingen v Nemecku. Letová trasa bombardérov k cieľu viedla z letísk v južnom Taliansku smerom na severozápad nad Jadranským morom, cez krátky úsek severného Talianska a nad Alpami. Nepriaznivé počasie prinútilo posádky Fortressov 99. bombardovacej skupiny (99th Bombardment Group, 99th BG) otočiť sa späť, zatiaľ čo 27 B-17 97th BG muselo namiesto letiska Memmingen zaútočiť na železničný most neďaleko Casarsy v severnom Taliansku. Letcom 332nd FG sa nepodarilo priletieť včas do plánovaného miesta stretnutia s bombardérmi, ktoré sa tak po prelete Álp ocitli bez stíhacej ochrany. V následnej leteckej bitke, ktorá sa odohrávala najmä v okolí bavorského mesta Kempten, sa nemeckým stíhačom podarilo zostreliť 16 B-17G. O niekoľko minút neskôr, keď už bolo takmer po všetkom, sa do bojov nad Kemptenom zapojili aj americkí stíhači. Vo všetkých letových hladinách sa uskutočnilo viacero stíhacích súbojov medzi pilotmi Messerschmittov Bf 109G od I. skupiny Stíhacej eskadry 300 (I. Gruppe des Jagdgeschwaders 300, I./JG 300) a II./JG 27 a Mustangov od 332nd FG a časťou 31st FG, ktorá bola pôvodne určená na sprievod formácií bombardérov B-24 Liberator na ciele v oblasti Friedrichshafenu. Lee Archerovi sa podarilo zostreliť jeden Bf 109G, čo bolo pre neho prvé vzdušné víťazstvo. Na letisko Memmingen nakoniec zaútočilo 79 B-17 2nd, 301st, 463rd a 483rd BG. Piloti 332nd FG si nárokovali celkovo dvanásť zostrelov nepriateľských stíhačiek (desať Bf 109G a dva Focke-Wulfy Fw 190A-8), ktoré im boli potom aj oficiálne priznané. V tejto akcii však 332nd a 31st FG stratili po tri Mustangy.[5]

P-51C-10-NT Mustang (pomenovaný „Ina The Macon Belle“), na ktorom lietal Lee Archer

V auguste 1944 bol Archer povýšený do hodnosti nadporučíka (first lieutenant). Bojovo lietal aj nad územím dnešného Česka, Slovenska, Rakúska, Maďarska a južného Poľska. Najúspešnejším sa pre neho stal 12. október 1944. V tento deň vyslala 332nd FG z letiska Ramitelli 61 Mustangov, ktorých úlohou bolo napádať hĺbkovými útokmi železničnú dopravu na úseku od Budapešti po Bratislavu. Príslušníci 99th, 100th a 301st FS zaútočili na letiská Tapolca a Kaposvár v Maďarsku, kde zničili 26 a poškodili 16 lietadiel Luftwaffe a pravdepodobne aj Maďarského kráľovského letectva. Poškodili tiež niekoľko člnov a lokomotív. Neďaleko mesta Tapolca natrafili piloti 302nd FS na osamelý nepriateľský bombardér Heinkel He 111, ktorý následne zostrelil kapitán Wendell O. Pruitt. O chvíľu sa na scéne objavili ďalšie dva He 111 a sedem stíhačiek Bf 109G, ktoré ich pravdepodobne sprevádzali. Počas nasledujúcich 15 minút sa nad jazerom Balaton vo výškach od 2 130 až po niekoľko desiatok metrov odohrala letecká bitka, v ktorej sa nadporučíkovi Lee Archerovi podarilo zostreliť tri Bf 109G Maďarského kráľovského letectva v súbojoch, ktoré trvali len 10 minút. V tento deň operovali piloti 332nd FG aj v oblasti južného Slovenska. Celkovo si nárokovali deväť zostrelov nepriateľských lietadiel (šesť Bf 109G a tri He 111). Stratili však tiež jeden Mustang, ktorý zasiahlo protilietadlové delostrelectvo.[6][4][7]

Archer bol omylom považovaný za prvého afroamerického pilota, ktorý získal stal leteckým esom, čiže zostrelil minimálne päť nepriateľských lietadiel. Počas vojny Archer tvrdil, že zostrelil štyri lietadlá, ktoré mu boli aj oficiálne potvrdené. Po vojne sa hovorilo, že on a ďalší pilot tvrdia, že dosiahli aj piate vzdušné víťazstvo, čo je však v rozpore s vojnovými záznamami.[8]

Celkovo odlietal 169 bojových letov (sprievody bombardérov, prieskumné lety a hĺbkové útoky na pozemné ciele) a zostrelil jeden Bf 109G Luftwaffe a tri Bf 109G Maďarského kráľovského letectva. Počas hĺbkových útokov na pozemné ciele zničil aj šesť lietadiel na zemi a niekoľko lokomotív, automobilov a riečnych člnov.[4]

V januári 1945 sa vrátil do USA, pričom zistil, že v americkej spoločnosti sa nič nezmenilo. „Odlietal som 169 bojových letov, pričom väčšina pilotov lietala 50,“ povedal Archer pre Chicago Tribune v roku 2004. „Keď som sa vrátil do Štátov a vystupoval z člnu na mólo, bol tam ukazovateľ, na ktorom bolo vyznačené: ‚Farební vojaci vpravo, Bieli vojaci vľavo‘.“[2]

Lee Archer v roku 2003

Archer zostal v ozbrojených silách aj po vojne, keď boli v roku 1947 Armádne vzdušné sily USA (United States Army Air Forces) reorganizované na súčasné Vzdušné sily USA (United States Air Force). Niekoľko bojových letov odlietal aj počas kórejskej vojny.[4] Potom sa stal diplomatickým dôstojníkom na Vrchnom veliteľstve spojeneckých síl v Európe (Supreme Headquarters Allied Powers Europe, SHAPE) a následne náčelníkom hlavného štábu Južného veliteľstva Vzdušných síl Spojených štátov (U.S. Air Forces Southern Command) v Paname. Do výslužby odišiel v hodnosti podplukovníka (lieutenant colonel) v roku 1970.

Po odchode z armády Archer nastúpil do spoločnosti General Foods vo White Plains v štáte New York, kde sa stal jedným z prvých čiernych viceprezidentov hlavnej americkej spoločnosti. Počas pôsobenia u tejto spoločnosti tu viedol aj svoju dcérsku spoločnosť pre investície do malých podnikov, North Street Capital Corporation, ktorá obsluhovala klientov ako Essence Communications a Black Enterprise Magazine. V roku 1987 pomohol vybudovať konglomerát TLC Beatrice a v tom istom roku založil podnik rizikového kapitálu Archer Asset Management.[9] Archer dlhý čas býval v New Rochelle v štáte New York.

V októbri 2005 navštívil spolu s ďalšími dvomi Tuskegee veteránmi, Georgeom Watsonom a Jamesom A. Shepherdom, leteckú základňu Balad v Iraku, aby sa stretli so 700 vojakmi z 332. leteckého expedičného krídla, nástupníckej jednotky bývalej 332. stíhacej skupiny.

V apríli 2009 bol vybraný ako poradca pre film Georgea Lucasa Red Tails.[10] Lee Archer zomrel 27. januára 2010 vo veku 90 rokov na srdcové komplikácie v nemocnici na Manhattane v New Yorku.[1] Dňa 12. februára 2010 bol pochovaný na Arlingtonskom národnom cintoríne (Arlington National Cemetery) v štáte Virgínia.

Manželka Lee Archera, Ina Burdellová, zomrela v roku 1996. Zanechali po sebe troch synov, jednu dcéru a štyri vnučky.