Kempten (Allgäu)
Kempten je najväčšie mesto v historickom regióne Allgäu, v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko. V roku 2006 tu žilo asi 61 000 ľudí.
| Kempten | |||
| mesto | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Spolková krajina | Bavorsko | ||
| Vládny obvod | Schwaben | ||
| Nadmorská výška | 674 m n. m. | ||
| Súradnice | 47°44′00″S 10°19′00″V | ||
| Rozloha | 63,28 km² (6 328 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 66 947 (2015) | ||
| Hustota | 1 057,95 obyv./km² | ||
| PSČ | 87435, 87437, 87439 | ||
| Tel. predvoľba | 0831 | ||
 mesto na mape Nemecka  mesto na mape Nemecka
| |||
| Wikimedia Commons: Kempten (Allgäu) | |||
| Webová stránka: kempten.de | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
_COA.svg.png.webp)
Leží v údolí rieky Iller, je to druhé najvyššie položené nemecké mesto nad 50 000 obyvateľov. Územie mesta sa skladá z historických štvrtí Kempten, Sankt Lorenz, Sankt Mang a viac než 150 pripojených osád.
Dejiny
Kempten patrí medzi najstaršie nemecké mestá. Archeologické doklady predrímskeho osídlenia chýbajú, avšak názov Kambodunon/Cambodunum je keltského pôvodu. Krátko po rímskom ovládnutí severného alpského podhoria (okolo roku 15 pred Kr.) tu mesto preukázateľne existovalo, je zmienené napríklad v IV. knihe Strabónovej geografie. Je možné, že v 1. storočí bolo Cambodunum centrom rímskej provincie Raetie predtým, než túto funkciu prevzal novšie založený Augsburg. Mesto zažilo rozkvet v 2. storočí, avšak potom nastal úpadok.
Od roku 740 tu pôsobili mnísi zo St. Gallen, v roku 774 vzniklo samostatné opátstvo. Kláštor postupne ovládol celé okolie, v roku 1213 udelil cisár Fridrich II. Štaufský jeho opátom v léno celé kemptenské grófstvo. Samotné mesto však bolo v roku 1289 na základe privilégia Rudolf I. Habsburský z poddanstva kláštora vybraté a stalo sa ríšskym mestom. Okolo kláštora potom vzniklo nové mesto, poddané kláštoru. Rozdelenie mesta medzi mešťanov a kláštor viedlo k častým sporom, niekedy i násilným.
V roku 1525 za sedliackej vojny bol kemptenský kláštor úplne vyplienený jeho vlastnými poddanými, čo využili kemptenskí mešťania a mesto odkúpilo od opáta všetky zvyšné práva nad Kemptenom za 32 000 zlatých. Mesto sa tiež priklonilo k reformácii, avšak kláštoru poddaná časť mesta zostala naďalej katolícka.
Počas tridsaťročnej vojny boli obe časti mesta spustošené vojskami a vypukla morová epidémia, takže počet obyvateľov klesol zo 6 000 na 900. Povojnová obnova bola vzhľadom na rivalitu oboch častí veľmi pomalá.
Za napoleonských vojen, v roku 1802, bol Kempten začlenený do Bavorska a obe časti administratívne zjednotené, zjednotenie po stránke spoločenskej a stavebnej však trvalo dlhú dobu. Industrializácia začala v Kemptene najprv textilným, papierenským a potravinárskym priemyslom. V miestnej zápalkárni bolo v roku 1898 uskutočnené prvé priemyslové využitie dieselového motoru na svete.
