Liptovský hrad
Liptovský hrad[1] (iné názvy: Sielnický hrad, Liptovský Starý hrad) je ruina hradu na Liptove, v blízkosti hraníc okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Nachádza sa v okrese Liptovský Mikuláš, cca 220 m. od hraníc v katastrálnom území Sestrč, ktoré je súčasťou obce Liptovská Sielnica.
Liptovský hrad | |||
Sielnický hrad | |||
zrúcanina hradu | |||
Ruiny hradu | |||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Žilinský | ||
Región | Liptov | ||
Okres | Liptovský Mikuláš | ||
Obec | Liptovská Sielnica | ||
Pohorie | Chočské vrchy | ||
Nadmorská výška | 999 m n. m. | ||
Súradnice | 49°08′51″S 19°25′49″V | ||
Vznik | 13. storočie | ||
Pre verejnosť | verejnosti prístupný | ||
Najľahší výstup | po z obce Kalameny | ||
Poloha hradu na Slovensku
| |||
Poloha hradu v Žilinskom kraji
| |||
Wikimedia Commons: Liptov Castle | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Zvyšky niekdajšieho hradu stoja na vrchu Sestrč (999,9 m n. m.) v Chočských vrchoch, vypínajú sa nad obcami Kalameny a Bukovina. Bol najvyššie položeným hradom na Slovensku a zároveň jeden z najvyššie položených v strednej Európe.
Hrad je prvýkrát písomne doložený roku 1262, dal ho postaviť kráľ Belo IV. na mieste zaniknutého hradiska z 1. storočia pred Kr. Plnil obrannú funkciu. Bol viackrát zničený a následne rozširovaný (13. a 14. storočie), od roku 1340 bol sídlom Liptovskej župy. V rokoch 1431 – 1434 bol obsadený husitskými vojskami, v roku 1454 prešiel do vlastníctva Pongráca, ktorý zrenovoval obytnú časť a hrad posilnil predsunutou parkánovou hradbou. Po potlačení protikráľovského sprisahania v roku 1471 hrad dobyl kráľ Matej Korvín a nechal ho úplne zničiť. Dochovala sa z neho len časť múra pod previsom zatrávnenej zeminy.
Pôvodný hrad tvorila obytná veža, cisterna, malé nádvorie a dve brány. Hradnému panstvu pôvodne patrili rozsiahle územia (napríklad obec Liptovský Trnovec), ktoré sa značne zmenšili po vybudovaní hradov Likava a Liptovský Hrádok
V 80. rokoch 20. storočia bol areál hradu predmetom výskumu stredovekej archeológie, pričom boli zrekonštruované a zakonzervované jeho základy, objasnil sa jeho postupný vývin až do zániku. Boli odkryté zvyšky dvoch cisterien, paláca, veží, objavené bolo tiež množstvo striel a kováčskeho materiálu z objavenej šmykne pod hradnou stenou na západnom okraji areálu.
Celý areál hradu je verejne prístupný. Vedie sem červeno-značkovaný turistický chodník Vlachy – Havránok – Bukovina – Sedlo pod Kráľovou (773 m n. m.) a tiež žlto-značkovaný turistický chodník Kalameny – Sedlo pod Kráľovou a ďalej do sedla Poľana (845 m n. m.).
Panoramatické snímky
Referencie
- Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-02]. Dostupné online.