Kyselina peroctová

Kyselina peroctová (tiež kyselina peroxooctová, kyselina peroxyoctová, systematický názov kyselina peroxyetánová, PAA) je chemická zlúčenina zo skupiny organických peroxidov, sumárny vzorec CH3CO3H. Je to číra bezfarebná kvapalina s charakteristickým ostrým octovým zápachom. Má silný oxidačný potenciál a je silnou žieravinou.

Kyselina peroctová
Kyselina peroctová
Kyselina peroctová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C2H4O3
CH3COOOH
Synonymá Kyselina peroxooctová
Kyselina peroxyoctová
Kyselina peroxyetánová
Acetylhydroperoxid
Vzhľad bezfarebná kvapalina
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 76,1 u
Molárna hmotnosť 76,05 g/100 ml
Teplota topenia 0,1 °C
Teplota varu 105 °C
Hustota 1,13 g/cm³
Rozpustnosť vo vode:
neobmedzená
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
Nebezpečenstvo
Vety H H226, H242, H302, H312, H314, H332, H400
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P261, P273, P280, P305+351+338, P310
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Oxidačné
činidlo

(O)
Žieravina
(C)
Dráždivá
látka
(Xi)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R7, R10, R20/21/22, R35, R50
Vety S S1/2, S3/7, S14, S36/37/39, S45, S61
NFPA 704
2
3
4
OX
Ďalšie informácie
Číslo CAS 79-21-0
Číslo UN 3105
EINECS číslo 201-186-8
Číslo RTECS SD8750000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Výroba

Kyselina peroctová sa vyrába nepretržitým pridávaním kyseliny octovej a peroxidu vodíka do vodného reakčného média obsahujúceho kyselinu sírovú ako katalyzátor. Reakcia sa necháva prebiehať až 10 dní (aby sa dosiahla vysoká výťažnosť produktu) podľa nasledujúcej rovnice:[1]:

CH3COOH + H2O2 ↔ C2H4O3 + H2O

Kyselina peroctová sa vždy predáva ako roztok s kyselinou octovou a peroxidom vodíka, aby bola zaistená chemická stabilita. Koncentrácia kyseliny ako aktívnej zložky je rôzna, obvykle záleží na spôsobe použitia. Ďalšou metódou prípravy kyseliny je oxidáciou acetaldehydu alebo alternatívne môže ísť o cieľový produkt reakcie anhydridu kyseliny octovej, peroxidu vodíka a kyseliny sírovej. Iná metóda je založená na reakcii tetraacetyletyléndiamínu (TAED) za prítomnosti zásaditého roztoku peroxidu vodíka.[1] Kyselina peroctová prirodzene vzniká v životnom prostredí sériou fotochemických reakcií, zahŕňajúcich formaldehyd a fotooxidačné radikály.[2]

Použitie

Antimikrobiálne činidlo

Kyselina peroctová je ideálnym antimikrobiálnym činidlom, vďaka svojmu vysokému oxidačnému potenciálu. Je široko účinná proti mikroorganizmom a nie je deaktivovaná katalázou a peroxidázou, enzýmami rozkladajúcimi peroxid vodíka. Rozpadá sa na látky bezpečné pre potraviny i životné prostredie (kyselinu octovú a peroxid vodíka) a preto ju možno použiť pre bezoplachové aplikácie. Kyselina peroctová sa dá používať v širokom rozmedzí teplôt (0-40 °C), širokom rozmedzí pH(3,0 - 7,5), v procesoch clean-in-place (CIP, čistenie na mieste), v prostredí s tvrdou vodou, nie je ovplyvňovaná zvyškami bielkovín.

Mechanizmus účinku

Kyselina peroctová ničí mikroorganizmy oxidáciou (hydroxylovým radikálom (OH°)) a následným rozpadom ich bunkových membrán. Pretože je difúzia pomalšia než polčas života radikálu, reaguje s akoukoľvek oxidovateľnou zlúčeninou vo svojej blízkosti. Môže poškodiť takmer všetky typy makromolekúl spojených s mikroorganizmami: sacharidy, nukleové kyseliny (mutácia), lipidy (lipidová peroxidácia) a aminokyseliny (napr. konverziou fenylalanínu na m-Tyrozín a o-Tyrozín). To nakoniec vedie k lýze bunky a smrti mikroorganizmu.

Použitie

Americká organizácia EPA prvýkrát zaregistrovala kyselinu peroctovú ako antimikrobiálnu látku v roku 1985, a to pre použitie na tvrdé povrchy v interiéroch. Prípady použitia zahŕňajú napríklad poľnohospodárske objekty, výrobne potravín, zdravotnícke zariadenia a kúpeľne v domácnostiach. Kyselina peroctová je tiež registrovaná pre použitie v mliekarňach a syrárňach, pre zariadenia na výrobu potravín, pasterizéry v pivovaroch, vinárskych závodoch a ďalších výrobniach nápojov.[3] Používa sa tiež na dezinfekciu lekárskej techniky, ako prevencia tvorby biofilmu v papierňach, na čistenie a dezinfekciu vody. Kyselinu peroctovú je možné použiť i k dezinfekcii vody v chladiacich vežiach, kde bráni tvorbe biofilmu a umožňuje účinne bojovať s baktériou Legionelly.

V susednom Česku má použitie kyseliny peroctovej na dezinfekciu ešte oveľa dlhšiu históriu. Dezinfekčný prípravok Persteril sa vyrába od roku 1966, na trhu je rad ďalších prípravkov obsahujúcich kyselinu peroctovú. Prípravky s kyselinou peroctovou majú úplné spektrum dezinfekčnej účinnosti (A, B, C, T, M, V).[4].

Chemická syntéza

Kyselinu peroctovú možno použiť ako chemikáliu pre syntézu, kedy sa jej oxidačné vlastnosti využívajú k pridávaniu atómu kyslíka do dvojitých väzieb, napríklad v etyléne a propyléne, pre tvorbu epoxidov a alkoholov. Možno ju použiť aj pre syntézu glycerolu z propylénu, a tiež pri výrobe polyamidov.[5]

Bieliace činidlo

Kyselinu peroctovú je možné využiť aj ako bieliace činidlo. Pretože uvoľňuje kyslík výraznejšie a pri nižších teplotách než iné bielidlá, je jemnejšia k bieleným materiálom. Bielenie buničiny peroctovou kyselinou poskytuje papier, ktorý je úplne bez chlóru (označovaný TCF, angl. Totally Chlorine Free).

Bezpečnosť

Smrtiaca dávka (LD50) kyseliny peroctovej, je pre potkana (orálne) 1 740 mg/kg a pre králika (dermálne) 1 590 mg/kg.

Pozri aj

Referencie

  1. United States Department of Agriculture. Agriculture Marketing Service Peracetic acid. (PDF document).
  2. U.S. National Library of Medicine. Hazardous Substances Data Bank.
  3. U.S. Environmental Protection Agency. Hydrogen Peroxide and Peroxyacetic Acid.
  4. Dezinfekční prostriedok PERSTERIL®
  5. KEMI - Information on Substances. Peracetic Acid.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina peroctová na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.