Kuvičok vrabčí

Pozri aj: Glaucidium

Meria iba 15 - 19 cm[8][9], čo je sotva veľkosť škorca. Rozpätie krídel je 34[8] – 45 cm. Základná farba vrchnej časti tela je tmavo hnedá s výraznými bielymi alebo žltobielym škvrnami, spodok je svetlý s pozdĺžnymi tmavými prúžkami. Na tmavohnedých letkách sú svetlé škvrny, ktoré na krídle tvoria tri až štyri priečne prúžky. Chvost je tiež tmavohnedý, s bielymi koncami pier a niekoľkými svetlými priečnymi prúžkami. Má v pomere k telu malú guľatú hlavu, s nie príliš zreteľným závojom, sfarbenú podobne ako chrbát. Dúhovka je žltá, zobák voskovo žltý, pri koreni zelený, nohy má operené, špinavo biele s hnedými škvrnami, pazúry čiernohnedé. Samec a samica sa navzájom zafarbením nelíšia, mláďatá sú iba tmavšie. Samica je väčšia ako samec [10][9]. Jeho let je vlnitý, v období hniezdenia lieta aj vo dne.

Na rozdiel od ostatných sov má pomerne vysoký pískavý hlas. Väčšinou sa ozýva jednoduchým opakovaným pískaním, ale môže pridať aj akýsi trilok.[11] [12]

Najčastejší výrazový prostriedok kuvička vrabčieho je monotónny revírny hlas samčeka. Je to veľmi zreteľný hlas, počuteľný na viac než kilometer. Pozostáva z jednotlivých jasných flautovitých tónov tű. Tónová výška môže byť individuálne rozdielna. Občas znie zreteľne dvojslabične tüí. Po začiatočnom nižšom tóne tü nasleduje vyšší konečný tón í. Tento variant býva vplietaný medzi rady monotónnych volaní tű. Často tvorí začiatočný článok nového radu monotónnych volaní tű. Monotónny revírny hlas je podobný hlasu hýľa, znie však silnejšie, je konštantný v dĺžke tónu ako aj v odstupoch jednotlivých tónov (dvojsekundové intervaly).[9] Túto formu revírneho hlasu možno obzvlášť často počuť začiatkom jarného toku, v jeho prvej fáze vo februári a v marci. Ak je samček vzrušený, vydáva tremolujúci revírny hlas, ktorý znie ako „tü.üüü ... tü.üüü ... tü.üüü ... tü.üüü ...“.

Špecifický hlas samice je podobný ale vyšší[9] a znie ako „síí“, niekedy ako „síít“. Keď vyhľadáva rozlietané mláďatá používa „hľadací hlas“ popisovaný ako „sü süsüsüsü“.

Nasledujúce hlasové prejavy sú vlastné obom pohlaviam.[9] Trilok znie ako trasľavé „gügügügüg“. Môžeme ho počuť počas toku pri ukazovaní dutiny, pri odovzdávaní koristi samici samcom, pri párení a pri kŕmení mláďat.

Tiché kontaktné hlasy môžeme počuť celý rok. Znejú ako „tü“ alebo „tüi“.[9]

Iba v druhej polovici roka môžeme počuť špeciálny jesenný hlas - tónový rebríček - rad 4-8 volaní „tü“, ktoré stúpajú v tónovej výške. Na konci rad nám posledné vysoké tóny pripadajú falošné.[9] Slúži na ohraničenie revíru. Zaháňajú nedospelé samce zo svojho revíru.[13]

Nepokoj vyjadrujú staccatom, z jednotlivých „jiu“ znejúcim ako „jiu...jiu...jiu...jiujugjugjug“.[9] Tento hlas nemá teritoriálnu úlohu.

Na vyjadrenie nechuti, stiesnenosti, ak je im veľmi zima alebo pri horúčave, slúži hlas podráždenia a strachu, je to prenikavý bedákavý hlasový prejav.[12]

Kuvičok vrabčí je rozšírený v celej Palearktíde v pásme ihličnatých lesov od Nórska, Švédska, Fínska naprieč Euráziou až po východnú Sibír.[5] Severnú hranicu rozšírenia tvorí hranica lesa.

V Európe žije prevažne v tajge severnej a východnej Európy a lokálne v niektorých horských oblastiach strednej a južnej Európy, ako je Šumava, Karpaty, Alpy[14], predpokladá sa výskyt v Pyrenejách[15], v izolovaných pohoriach Slovinska, Chorvátska, Bosny, severného Grécka a Bulharska (pohoria Stará planina, Rila a Rodopy).[5] V pohoriach kopíruje jeho rozšírenie hornú hranicu lesa.[5][7] Miestami sa vyskytuje aj v súvislých lesoch v nižších polohách akými sú Lüneburgské vresovište (nemecky Lüneburger Heide) a Bielovežský národný park.[5]

Kuvičok vrabčí je stály vták, len horské populácie prelietajú na zimu do nižších polôh. Populácia v Európe: 47 000 – 110 000 párov a v okolitých štátoch: Nemecko 100 - 1300, odhady z roku 1997 už hovoria 2000[5] párov, Rakúsko 1 500 – 2 000[5] párov, v rámci Česka ide o silne ohrozený, zvlášť chránený druh, 900 – 1 300[5] párov, Poľsko staršie odhady 180 - 220[5], novšie 300 – 400 párov, Ukrajina 30 – 40 párov v roku 1989 (bol zaznamenaný výrazný pokles populácie). V Bulharsku 150 - 200 párov.[16] V Maďarsku bolo zistené prvé hniezdenie v roku 2010 v pohorí Aggteleki-karszt v Aggteleckom národnom parku v oblasti vrchu Szádvár[17] približne 2 km od hraníc so Slovenskom[18].

Jeho populácia v Európe je stabilná.[19][20]

Staršie literárne dáta uvádzajú výskyt kuvička vrabčieho v pohoriach Slovenska bez kvantitatívnych údajov. [16] Výsledky prvého celoštátneho mapového diela Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77[21] priniesli zo Slovenska len slabé výsledky. Mapovanie bolo vykonávané v sieti kvadrátov 10 x 10km. Ako hniezdič bol zistený len v 8 % kvadrátoch. Odhady početností hniezdnych populácií v roku 1994[22] boli pre kuvička vrabčieho 500 - 600 párov, v roku 2000 sa uvádza v diele Die Eulen Europas'[5] 600 - 800 hniezdnych párov. Nasledujúce celoslovenské mapové dielo Rozšírenie vtákov na Slovensku z rokov 1980 – 1999 prinieslo nové poznatky o početnosti aj o trendoch populácie, kde odhadovaný počet hniezdiacich párov bol zvýšený na 1 000 - 1 500, počet zimujúcich jedincov odhadovaný na 2 500 - 4 000, veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje boli zistené ako stabilné, s maximálnou zmenou do 20%. Odhad početnosť z roku 2005 je 1500 - 2000 párov.[23]

Ekosozologický status bol v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 NE - nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov.[7] V roku 2001 žiadny.[24] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][25][26] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[7]

Od roku 1846 do 2010 bolo na Slovensku zistených 78 hniezd z 24 orografických celkov, pričom rozpätie nadmorských výšok hniezd bolo od 450 do 1 450 m n. m., kde 72,5 % hniezd sa nachádzalo medzi 600 - 1 100 m n. m.[27]

Kuvičok vrabčí žije v starších ihličnatých a zmiešaných lesoch s voľnejšou štruktúrou, ktorá mu poskytuje dostatok ďatlých dutín kde hniezdi a kde si ukladá zásoby potravy, nachádza tu otvorenejšie miesta vhodné pre lov a húštiny, kde sa ukrýva.[5]. Celoročný úkryt, celoročná pestrá ponuka koristi, dostatok dutín, slabá konkurencia a nízke počty nepriateľov, takto zhrnul Wiesner[5] predpoklady, ktoré musí spĺňať biotop pre kuvička vrabčieho. Štruktúra porastu lesa je považovaná za najdôležitejší faktor pri výbere stanovišťa.[15]

K biotopu v blízkosti hniezda kuvička vrabčieho patria mokrade a mladé stromy.[9][15] Blízkosť vody pri hniezdach potvrdzujú aj výsledky zo Slovenska. Zo skúmaných 22 hniezd bola u 17-tich (70,8 %) do vzdialenosti 200 m voda.[27]

Je pomerne nenápadný ale nie je príliš plachý. Ak je spozorovaný v sede vo vetvách stromu, je možné ho pozorovať pomerne zblízka, bez toho aby uletel. Loví za súmraku, len v dobe hniezdenia po celý deň, najaktívnejší je ráno a večer za šera.[9] Pri slabom svetle vidí približne ako človek.[15] V noci býva aktívny len výnimočne, za svetlých nocí sa ozývajú nespárení samci.[15] Odpočinkové stanovištia na konároch máva dobre zamaskované, nesedávajú spolu. Samci obhajujú svoje teritória hlasovým prejavom zo stromov, nespárení samci aj z vrcholcov stromov. Na imitáciu reagujú veľmi aktívne, často zaútočia aj na človeka.[15]

Samci kuvičkov volajú najmä za súmraku, preto sa jeho hlasový prejav naučia rozpoznávať drobní spevavci. Prilietajú spoločne na miesto volania a snažia sa ho odplašiť. Kuvičok nevolá hlasno po celý rok, iba pred zasadnutím samice na vajíčka a na jeseň. Po 3 - 4 týždňoch spevavci zabudnú na jeho hlas, preto je reakcia spevavcov na imitáciu spoľahlivý ukazovateľ prítomnosti druhu. Používa sa len na vedecké účely pred a po vyhniezdení.[15]

Potravu tvoria prevažne drobné hlodavce a vtáky, miestami i jašterice, netopiere, ryby a hmyz.[9] Loví aj za dňa a trúfa si loviť aj drobné vtáky za letu. Niekedy si robí v dutinách zásoby potravy z ulovenej koristi, najmä v zimných mesiacoch.[9] Má na svoju veľkosť silné pazúry a loví aj korisť väčšiu, než je sám.

Pri vyhľadávaní svojej koristi vedia detegovať ultrafialové žiarenie.[28]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[29]

• 
  S korisťou, Belgicko
• 
  V otvore hniezdnej búdky, ktorú využíva ako zásobáreň potravy, Fínsko
• 
  Hniezdna búdka využívaná ako zásobáreň potravy, Fínsko
• 
  Mláďatá v hniezdnej búdke
• 
  Mláďatá v hniezdnej dutine, Fínsko
• 
  Vyletené mláďa, Belgicko
• 
  Vajce (múzejný exemplár)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kuvičok vrabčí
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kuvičok vrabčí
• Wikislovník ponúka heslo Kuvičok vrabčí

• Hlas kuvička vrabčieho na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) CHKO Horná Orava; youtube.com kamera: Šimon Kertys, film má 3:44 minút, možno vidieť i počuť samca i samicu, revírny hlas , hlas samice, hniezdnu dutinu, samca z korisťou, vylietané mláďa a kúpajúce ho sa kuvička
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Glaucidium passerinum na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Glaucidium passerinum na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)

• Glaucidium passerinum. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 23. 10. 2011.
• Schönn: Der Sperlingskauz. Neue Brehm-Bücherei. Bd 513. Spektrum Verlag, Heidelberg 1995 (Reprint Westarp Wissenschaften). ISBN 3-89432-490-2
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kulíšek nejmenší na českej Wikipédii a Eurasian Pygmy Owl na anglickej Wikipédii.