Kryosféra
Kryosféra (z gr. kryos – ľad, mráz) označuje tú časť zemského telesa, ktorá je trvalo pokrytá ľadom, alebo snehom. Zahŕňa oceánsky ľad na póloch, snehovú pokrývku v zimných mesiacoch, ľadové čiapky na vrcholoch vysokých hôr, trvalo zamrznutú pôdu (permafrost) a ľadovce. V Antarktíde sa nachádza najväčší objem ľadu na Zemi, konkrétnejšie na Východoantarktickom ľadovom štíte. Na severnej pologuli je najväčšie pokrytie ľadom a snehom v januári – až 23 % povrchu. Kryosféra je súčasťou globálnej klímy, hrá dôležitú úlohu v systéme zrážok, pri tvorbe oblakov, v hydrologickom cykle a vzniku vzdušných prúdov.
Voda v tuhom skupenstve sa na povrchu Zeme vyskytuje v podobe snehu, ako ľad v jazerách, riekach, ľadovcoch a v podobe večne zamrznutej pôdy – permafrost. Čas, po aký vydrží voda v tuhom skupenstve v jednotlivých systémoch je rôzny. Od sezónnych záležitostí, ako je snehová pokrývka a zamrznutá voda vo väčšine riek a jazier, cez niekoľko rokov sa roztápajúce ľadové kryhy v oceánoch až po 10 000 – 1 mil. rokov staré ľadovce (najstaršie pochádzajú z Antarktídy).
Vlastnosti kryosféry
Veľké územia, trvalo pokryté snehom a ľadom majú vyššiu odrazivosť slnečného žiarenia (albedo), priemerné hodnoty odrazivosti sú ~80 – 90 %. Vo vyšších zemepisných je vysoké albedo v jarných a jesenných mesiacoch príčinou častých zmien počasia ("bláznivý apríl").
Veľké klimatické dopady má aj nižšia tepelná vodivosť ľadu a snehu oproti vzduchu (poznajú a využívajú to eskymáci, ktorí si stavajú svoje zimné obydlia zo snehu, vo vnútri sa udržuje prijateľná teplota). Znížená tepelná vodivosť výrazne ovplyvňuje hydrologický cyklus. V netrvalo zamrznutých oblastiach sa to prejavuje nezamŕzaním pôdy pod určitou hranicou (napr. preto sa vodovodné potrubia ukladajú približne meter pod zem).
Jarné topenie sa snehu vyžaduje veľké množstvo energie, čo vyvoláva odozvy v atmosférických systémoch a pravdpodobne zapríčiňuje letnú monzúnovú aktivitu v Eurázii a juhozápade USA.
Zložky
Sneh
Sneh predstavuje najviac rozšírenú zložku kryosféry, pokrýva približne 47 mil. km2 v zimných mesiacoch a ~3 mil. km2 v letných mesiacoch. Väčšina snehu je lokalizovaná na severnej pologuli. Sneh predstavuje dôležité zásoby sladkej vody, najmä v horských oblastiach. Jeho jarné topenie zvyšuje hladinu spodnej vody v nižších oblastiach a prietoky vody v riekach (napr. 85 % ročného prietoku vody v rieke Colorado pochádza z topenia snehu).
Riečny a jazerný ľad
Riečny a jazerný ľad je produktom sezónneho zamŕzania. Jeho celková plocha je malá na to, aby mala nejaký globálny klimatický dosah. Ale stále ovplyvňuje lokálne podmienky (vodné prietoky) a výkyvy počasia (topenie snehu). Jazerný ľad zasa ovplyvňuje cirkuláciu vody v jazere.
Morské ľadovcové kryhy
Morský ľad pokrýva väčšinu polárnych morských oblastí. Satelitné snímky dokazujú neustále zmeny v hrúbke polárnych ľadovcov. Na južnej pologuli plocha zaľadnenia varíruje od 3 – 4 mil. km2 vo februári po 17 – 20 mil. km2 v septembri. Na severnej pologuli je plocha viac stála, od 7 – 9 mil. km2 v septembri do 14 – 16 mil. km2 v marci.
Trvalo zamrznuté územia
Permafrost (permanentne zamrznuté územie) sa vyskytuje pri trvalých priemerných ročných teplotách nevystupujúcich nad −1 °C. Jeho hrúbka sa plocha závisí od rozšírenia vegetácie, hrúbky snehovej pokrývky a vlhkosti. Jeho vplyv na klímu nie je celkom dobre preskúmaný.
Ľadovce
Ľadovce a územia trvalo pokryté ľadom predstavujú najväčšie zásoby sladkej vody (~ 77 % celkových zásob). Pri roztopení ľadovcov by sa hladina svetových oceánov zdvihla približne o 80 m (z toho na antarktické ľadovce pripadá asi 90 % a na grónske asi 10 %, ostatné ľadovce predstavujú nepatrné zlomky).
Pozri aj
 |
Portál vedy o Zemi |