Kostol svätého Mikuláša (Tomášov)
Kostol svätého Mikuláša je rímskokatolícky kostol, ktorý sa nachádza v obci Tomášov v okrese Senec. Je farským kostolom farnosti Tomášov. Farnosť patrí do bratislavskej arcidiecézy.
| Kostol svätého Mikuláša | |||
| farský kostol | |||
 Kostol svätého Mikuláša v Tomášove | |||
| Patrocínium: Svätý Mikuláš | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj | ||
| Okres | Senec | ||
| Obec | Tomášov | ||
| Náboženstvo | Kresťanstvo | ||
| - cirkev | rímskokatolícka | ||
| - provincia | Západná provincia | ||
| - arcidiecéza | Bratislavská arcidiecéza | ||
| - dekanát | Senec | ||
| - farnosť | Tomášov | ||
| Adresa | Agátová 1/1 | ||
| - súradnice | 48°08′33″S 17°20′05″V | ||
| Ďalšie údaje | |||
| - počet lodí | 1 | ||
| - počet veží | 1 | ||
| - počet kupol | 0 | ||
| Štýl | klasicistický | ||
| Dátum | |||
| - posvätenia | 1755 | ||
 | |||
| ÚZPF[1] | |||
| - číslo | 12040/1 | ||
| - dátum zápisu | 15. 11. 2016 | ||
| Umiestnenie oltára | vo svätyni (východ) | ||
 Poloha kostola na Slovensku  Poloha kostola na Slovensku
| |||
 Poloha v rámci kraja Poloha v rámci kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Church in Tomášov | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
História
Kalvínska farnosť
Časť obyvateľstva Félu (starý názov Tomášova) prijalo kalvínsku vieru už v 16. storočí, ale tunajšiu kalvínsku farnosť spustošil arcibiskup Lippay a r. 1657 aj arcibiskup Szelepcsényi. Tunajší kalvíni boli z obce vyhnaní a hľadali útočisko v obci Číčov a časť obce v ktorej sa usadili nazvali Fél. 10. februára 1700 bol tunajší kostol pridelený katolíkom, lebo tých bola väčšina a kalvínom bolo určené vhodné miesto na stavbu školy, fary a kostola.
Rímskokatolícka farnosť
Väčšina obyvateľov vyznáva oddávna katolícku vieru. Farnosť sa tu spomína už v 14. storočí. Arcibiskup Szelepcsényi dal tunajší kostol postaviť v roku 1674[2] v ranobarokovom slohu na mieste staršej stavby. Kostol postavili z kameňa zo záplavami zničeného kostola v Malinove.[2] Kľúčové strieľne na poschodiach veže svedčia aj o obrannom poslaní. Kostol bol zrekonštruovaný v roku 1713[2] a prestavaný v rokoch 1750 – 1755 a nová fasáda bola upravená v poslednej štvrtine 19. storočia v duchu romanticky chápaného historizmu. Interiér kostola bol obnovený za pôsobenia Jána Thaisza vo farnosti v roku 1834.[2] Z tejto obnovy pochádzajú aj dnešné tri oltáre.[2]
Popis kostola
.JPG.webp)
Kostol je jednoloďový sakrálny priestor s polygonálnym uzáverom svätyne, s prístavbou sakristie na severnej strane, pristavanou vstupnou predsieňou na južnej strane a predstavanou vežou. V nike nad kamenným portálom vchodu do kostola je baroková kamenná socha sv. Mikuláša a nad ňou kamenný erb arcibiskupa Szelepcsényiho. Na južnej stene kostola sú slnečné hodiny z 2. polovice 19. storočia s reliéfom slnka. V lodi je rovný strop, svätyňa je zaklenutá krížovou klenbou, na ktorej je iluzívna maľba z 19. storočia, doplnená okolo r. 1980. Chór v západnej strane lode podopierajú tri arkády. Na hlavnom oltári z 2. polovice 19. storočia je ústredná olejomaľba sv. Mikuláša biskupa rozdávajúceho almužnu, po bokoch sú plastiky anjelov. Po bokoch kostola sú bočné oltáre Ružencovej Panny Márie a Božského Srdca. Na stenách lode a svätyne je 14 olejomalieb zastavení Krížovej cesty z 2. polovice 19. storočia.
Organ, zvony a ohrada
Na chóre je organ so zásuvkovou sústavou a mechanickou traktúrou,[2] ktorý zhotovil Michal Szlezák z Bratislavy r. 1864 ako svoje prvé dielo. Má jeden manuál a osem registrov (dva pre pedále a šesť pre manuál). Organ bol kompletne rozobraný a zrekonštruovaný v rokoch 2011 – 2014. Znovuposvätený bol 6. decembra 2014 pomocným biskupom arcidiecézy Mons. Jozefom Haľkom. Pred postavením súčasného organu, kanonické vizitácie zaznamenali postupne pätregistrový (1756) a šesťregistrový (1781) organ.[2] Vo veži sú dva zvony: malý odlial Joseph Golnes r. 1816, veľký dielňa Richarda Herolda v Komárne r. 1921. Okolo kostola je kovaná ohrada, dielo kováča Alexandra Kohla z Bratislavy z r. 1903.
Zoznam správcov farnosti
Podľa Ľudovíta Presinszkyho a Jozefa Szalayho:[3]
- György (1561 – ?)
- Mihály (1562 – ?)
- Bihary Dániel (20. jún 1664 – 8. november 1665)
- Radonay András (1672 – ?)
- Baxay András (9. december 1673 – 20. marec 1676)
- Boczardi Imre (16. marec 1676 – august 1689)
- Szabadi Pál (august 1689 – august 1694)
- Mattyassovszky Imre (august 1694 – 1695)
- Tomay János (2. júl 1695 – 1696)
- Némethy János (8. september 1696 – 25. máj 1700)
- Szorád László (30. apríl 1700 – 1706)
- Bokor László (17. január 1706 – 16. november 1706)
- Skultéty András (19. november 1719 – 21. máj 1721)
- Hartl József (30. apríl 1725 – 1728)
- Veszelay János (4. apríl 1728 – 5. jún 1741)
- Petronszky János (10. jún 1741 – 1742)
- Kovassóczy Károly (1742 – † 2. apríl 1754)
- Mattus Miklós (18. máj 1754 – 10. apríl 1792)
- Sziker Damján (1792 – 1794)
- Magyary János (11. december 1794 – † 1802)
- Miksits Mihály (9. august 1802 – † 30. máj 1806)
- Mászny János (7. júl 1806 – 1832)
- Thaisz János (25. apríl 1832 – † 24. september 1880)
- Pázmány Károly (12. júl 1880 – 1906)
- Dotter János (1906 – 1910)
Podľa zoznamu farárov v cirkevnej matrike:[4][pozn 1]
- Daniel Bihary (1656 – ?)
- Martinus Lehotzky (1667)
- Andreas Radonay (1667 – ?)
- Andreas Baksay (1675 – ?)
- Emericus Bockardy (1677 – ?)
- Joannes Vatay (1686 – ?)
- Joannes Mednyanszky (1688 – ?)
- Paulus Szalai (1689 – ?)
- Emericus Matyasovszky (1694 – ?)
- Joannes Somay (1695 – ?)
- Johannes Németh (1696 – ?)
- Ladislaus Szorad (1700 – ?)
- Paulus Gerstl (1705)
- Franciscus Brini (1705 – ?)
- Ladislaus Bokor (1706 – ?)
- Matheus Cséger (1707)
- Petrus Pesty (1707 – ?)
- Paulus Nagyszegi (1711 – ?)
- Andreas Skultetty (1720 – ?)
- Casparus Tajnay (1722 – ?)
- Thomas Hartl (1725)
- Joannes Veszelay (1725 – ?)
- Joannes Petronszky (1741 – ?)
- Carolus Kovacsóczy (1742 – ?)
- Nicolaus Mattus (1754 – ?)
- Damianus Székely (administrátor; 1792 – ?)
- Joannes Magyari (1794 – ?)
- Michael Miksits (1802 – ?)
- Joannes Mászni (1806 – ?)
- Joannes Thaisz (1832 – ?)
- Pázmány Carolus (1880 – 1895)
- Dotter János (1895 – 1915)
- Polczer Eugenius (1915 – 1950)
- Harsányi Július (1951 – )
Podľa iných zdrojov:
Galéria
.JPG.webp)
Organ.JPG.webp)
Svätyňa.JPG.webp)
Krstiteľnica.JPG.webp)
Hlavný oltár.JPG.webp)
Klenba
Poznámky
- matrika uvádza takmer vždy len rok nástupu do funkcie, preto to tak je uvedené aj tu; mená sa uvádzajú v pôvodnej podobe.
Referencie
- Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
- NÉMETHOVÁ, Silvia. Krátka história obce Tomášov [PDF]. Obec Tomášov, [cit. 2015-09-22]. Dostupné online.
- PRESINSZKY Ľ.; SZALAY J.: Čo nám zanechali stáročia? Kapitoly z dejín obce Tomášov. Šamorín : WANTED design, 2006. ISBN 80-969351-8-6
- Cirkevná matrika, 1656-1951 [online]. Family Search, [cit. 2017-08-18]. Inv. č. 2347, Film 2427848/1. Dostupné online. (po anglicky)
- Schematizmus Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy 2000. Bratislava : Polygrafia SAV, 2000. ISBN 80-88780-33-0. S. 280.
- GERGELY, Jenő. Vázlatok két évszázad magyar történelméből. Budapešť : Elde BTK, 2010. Dostupné online. ISBN 978-963-284-141-0. S. 119. (maď.)
- História obce [online]. Most pri Bratislave, [cit. 2018-02-08]. Dostupné online.
- Kňaz Jozef Czuczor odovzdal svoju dušu Pánovi [online]. Trnavská arcidiecéza, 2014-07-30, [cit. 2018-02-08]. Dostupné online.
- Schematizmus Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy 2000. Bratislava : Polygrafia SAV, 2000. ISBN 80-88780-33-0. S. 260.
- Schematizmus Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy 2000. Bratislava : Polygrafia SAV, 2000. ISBN 80-88780-33-0. S. 372.
- HALCAK, Juraj. Ján Zsidó [online]. Schematizmus Bratislavskej arcidiecézy, rev. 2018-01-10, [cit. 2018-02-08]. Dostupné online.
- Cirkev - Farský úrad [online]. Tomášov, [cit. 2018-02-08]. Dostupné online.
- Farnosť [online]. Farnosť Tomášov, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online.
Zdroj
- PRESINSZKY Ľ.; SZALAY J. : Čo nám zanechali stáročia? Kapitoly z dejín obce Tomášov. Šamorín : WANTED design, 2006, s. 17, 18, 19, 22, 23. ISBN 80-969351-8-6