Kostol svätého Mikuláša (Lúčky)

Ide o jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom a malou sakristiou. Pozdĺžna os kostola je orientovaná smerom západ – východ, pričom na východe je umiestnený oltár a na západe veža so zvonicou. Kostol sa vyznačuje dvoma vstupmi – portálmi s lomenými oblúkmi, a to hlavným južným a vedľajším západným. Celková dĺžka spolu s vežou dosahuje 24 m, šírka v strede je 10,2 m. Výška klenby je 8,5 m, zatiaľ čo výška veže je uvádzaná ako 26 m. Vonkajšiu časť podopierajú trojstupňové oporné piliere so strieškami.

Rebrová paprskovitá klenba

Oltárna časť alebo presbytérium je dlhé 6 m a široké 7,7 m. Je zakončené polygonálnym uzáverom rozdeleným rebrovou paprskovitou klenbou na 5 častí s centrálnym svorníkom s reliéfom tváre Krista Pána. Tri steny z južnej strany presbytéria zaberajú veľké gotické vitrážové dvojité okná s lomenými oblúkmi, kamenným ostením, stredným prútom, trojlistovým zakončením a kružbami rozdielneho vzoru.

V piatej najsevernejšej časti múra svätyne môžeme vidieť sedlový portál, ktorým sa vstupuje do maličkej sakristie, a taktiež napravo od nej aj hodnotné gotické výklenkové pastofórium na spôsob vežičky vysoké 3,5 m, ktoré zdobí nadstavba v tvare prútov a fiál z konca 15. storočia. V centre presbytéria nájdeme novogotický oltár svätého Mikuláša vybudovaný po veľkej rekonštrukcii z roku 1912.

Vitrážové okno

Bočným západným portálom sa vstupuje do podvežia, kde sa konali a ešte stále aj konajú rozlúčky so zosnulými. Tak isto sa touto miestnosťou prostredníctvom úzkeho kamenného točitého schodiska dostaneme do veže, v ktorej sú dvoje dvere, jedny vedúce do podkrovia a tie druhé so sedlovým portálom vedúce do zapustenej empóry a ďalej na chór. Taktiež sú v nej tri laná. Dva pre veľké zvony a jeden pre umieračik.

Predstavená veža, ktorá má štvorcový pôdorys je podklenutá lunetovou valenou klenbou, zatiaľ čo loď má krížovú rebrovú klenbu a sakristia jednoduchú valenú klenbu. Spolu s klenbou, ktorou je zaklenuté presbytérium ponúkajú pestrú prehliadku stredovekých typov klenieb.

V kostole možno nájsť celkovo tri kamenné svorníky, dva v lodi a jeden v svätyni. Vo východnej časti lode je svorník s motívom kvetu a v západnej s datovaním neogotických úprav z roku 1931.

Typické gotické okná s lomenými oblúkmi a trojlistovým zakončením sa okrem v presbytériu nachádzajú aj na južnom múre hlavnej lode, ale v zmenšenej verzii. Presbytérium od lode oddeľuje víťazný oblúk, nad ktorým sa nachádza výjav Krista v obklopení 4 anjelov. Medzi rebrami klenieb sú viditeľné maľby kvetového vzoru. V kostole taktiež môžeme nájsť „Voľný obraz Madony“ z barokového obdobia reštaurovaný G. Viszom v roku 1853, a taktiež gotický kalich z roku 1511.

Pôvodne hlavný oltár kostola bol banskobystrickou diecézou v roku 1876 hodnotený ako umelecky najhodnotnejší oltár z tých, ktoré sa v kostolíku nachádzali. Jeho vznik sa datuje na roky okolo 1470 – 1480. Keďže hovoríme o krídlovom oltári, tak pozostáva zo strednej pevnej časti, a dvoch krajných s možnosťou otáčania. Výška oltára je 153 cm a jeho najväčšia možná šírka (pri roztvorení krídlových častí) je 390 cm. Najvýraznejšou a najstaršou časťou oltára je plastika svätého Mikuláša z Bari, ochrancu kostola svätého Mikuláša. Autorstvo sa pripisuje Majstrovi figúr z hlavného oltára v Hronskom Beňadiku, ktorý na jej zostrojenie použil lipové drevo. Vyrezávaná socha, ktorá je výrazne pomaľovaná, dosahuje výšku oltára a je situovaná do stredu oltára v nike. V strednej časti oltára možno nájsť taktiež ďalších šesť namaľovaných stojacich figúr svätých, ktoré obklopujú sochu patróna. Ide o maľbu svätého Petra (vľavo – 153x37,5 cm), svätého Erasma (vľavo hore – 71,5x13 cm), pápeža (vľavo dole – 79x11,5 cm), svätého Ulricha (vpravo hore – 71x12,8 cm), svätého Wolfganga (vpravo dole – 78x11 cm) a svätého Pavla (vpravo – 159x39 cm). Bočné tabule sa kvôli veľkosti oltára nezmestili do svätyne, a preto boli zavesené na stenách. Ich šírka je 98 cm a obsahujú celkovo 10 malieb, po jednej z vonkajšej strany a po štyroch z vnútornej, ktoré zobrazujú legendy zo života svätého Mikuláša. Na prednej strane pravého krídla možno vidieť Ukrižovanie Krista, zatiaľ čo na ľavej je zobrazený Kristus na Hore Olivovej. Na vnútornej strane sa nachádzajú maľby zobrazujúce príbehy ako „svätý Mikuláš obdarúva tri devy“, „svätý Mikuláš utišuje rozbúrené jazero“, „falošná prísaha pred sudcom“, „zázrak zlata ukrytého v obchode“, „zlodeji okradli Žida, ten v zlosti zničil obraz svätca“, „svätý Mikuláš prikazuje zlodejom vrátiť poklad“, „svätý Mikuláš zachraňuje troch nevinných mládencov pred sťatím“ a „smrť svätého Mikuláša“.

Ide o bočný oltár, ktorý vznikol rovnako ako oltár svätého Mikuláša medzi rokmi 1470 – 1480. Je široký 165cm a vysoký 125 cm. Niektoré časti ako oltárna predela alebo štít sa, bohužiaľ, nezachovali. V strednej pevnej časti sa znovu nachádzajú sochy, no teraz Panny Márie s Jezuliatkom na ľavej strane a svätej Doroty na pravej strane. Tieto sochy sú vyrobené z lipového dreva. Baldachýn v skrini je vytvorený dvoma oblúkmi v tvare Oslieho chrbta. Na krídlových maľovaných častiach možno vidieť z vnútornej strany po dve maľby nad sebou, ktoré zobrazujú po dvoch svätcoch a dvoch sväticiach. Na ľavej strane svätého Petra so svätým biskupom s knihou a svätého Bartolomeja so svätým Jánom Evanjelistom a na pravej svätú Barboru so svätou Alžbetou a svätú Margitu so svätou Apolóniou. Z vonkajšej časti sú tu dve menšie maľby a to polpostava Krista a polpostava svätca, ktoré sa nachádzajú nad väčšími maľbami ako je Anjel zo zvestovania Panny Márie a Panna Mária zo zvestovania. Tento oltár stál pravdepodobne na mieste dnešného oltára.

Rozmery tohto oltára sú 100cm na výšku a 165cm na šírku, čo hovorí, že ide o najmenší z týchto troch oltárov. Okrem predeli a štítu sa v tomto nezachovalo ani ľavé predné krídlo. Rovnako ako pri predchádzajúcich dvoch aj tento obsahuje v strednej časti reliéf z lipového dreva avšak bohato pozlátený a zobrazujúci Oplakávanie Krista (ukladanie do hrobu). Vedľa Piety možno spozorovať ďalších 6 postáv, ktoré sa delia o bolesť s matkou Ukrižovaného. 6 dochovaných maľovaných obrazov na vonkajšej strane a štyri na vnútornej dokumentujú celú krížovú cestu až po ukrižovanie a zmŕtvychvstanie. Ide o obrazy ako Krista vyzliekajú zo šiat, Zmŕtvychvstanie Krista, Nesenie kríža a Oplakávanie Krista na vnútornej strane a Kristus na Hore Olivovej, Korunovanie tŕním, zajatie Krista, Bičovanie, Kristus pred Pilátom a Ecce homo na vonkajšej. Tento oltár bol pravdepodobne umiestnený na mieste pri kancli.

Súčasný novogotický oltár tvoria tri výklenky s gotickými lomenými oblúkmi, v ktorých sú umiestnené polychrómované pozlátené postavy svätcov. V centrálnej časti je umiestnená najväčšia figúra, a to patróna kostola svätého Mikuláša. Vedľa jeho biskupských insígnií v ľavej ruke drží modlitebnú knižku, na ktorej je zlatý mešec a tri zlaté jablká ako znázornenie jeho šporovlivosti a ochoty pomôcť chudobným. V ľavej priehlbni je znázornený pápež Klement so želiezkom a kladivkom (ochranca baníkov a svätý mučeník) a v pravej priehlbni možno vidieť svätého Vendelína so sediacou ovečkou pri pravej nohe, ktorá ho predstavuje ako patróna poľnohospodárov a pastierov.