Oporný systém (architektúra)
Oporný systém je charakteristický konštrukčný prvok gotickej architektúry. Hmotnosť klenby je zvedená do klenbových rebier a z nich na piliere stojace medzi jednotlivými poľami klenby (vnútorný oporný systém). Pri veľkých stavbách je tlak smerom do strán stále významný, preto sú doplnené vonkajším oporným systémom - tlak klenby preberajú oporné oblúky, ktoré ho zvádzajú do často mohutných oporných pilierov. Na zaistenie väčšej stability sú oporné piliere zaťažené fiálami. Oporné oblúky sú typické pre kostoly bazilikálneho typu, pri halových a menších stavbách sú oporné piliere priložené priamo k múru. Stavby stojace v blízkosti iných stavieb o ne môžu byť opreté pomocou rozporných oblúkov, ktoré sú obdobou oporných pilierov.
Odvedenie tlakov klenby do rohových bodov (na piliere) umožňuje odľahčenie múrov (múr sa v podstate stáva zbytočným). Na jeho miesto nastupujú obrovské okná, často zdobené kružbami a vitrážami. Na druhú stranu umožňuje oporný systém vďaka odvádzaniu veľkých tlakov dosiahnutie oveľa vyšších výšok, dovtedy nevídaných (Katedrála v Beauvais - výška klenby 48 m). Oporný systém vytvára staticky samostatné jednotky, odpovedajúce jednému poľu hlavnej klenby. Susedné jednotky boli zo začiatku oddelené zosilnenými lomenými oblúkmi - klenbovými pásmi. Radením týchto jednotiek za seba vznikajú veľké, pokojne plynúce priestory gotických kostolov.
Typ klenby zo začiatku určuje charakter oporného systému. Pri starších katedrálach so šesťdielnou klenbou sa v nosnej funkcii striedajú stĺpy s piliermi, prípadne silnejšie podpory (nesúce diagonálne rebrá i klenbové pásy) so slabšími (nesúcimi len priečne rebrá). Neskôr tento rozdiel zmizol.
Varianty oporného systému
- baziliky - vedľajšie lode sú nižšie ako hlavná loď, priestor medzi stenou hlavnej lode a opornými piliermi je prekonaný jedným alebo viacerými opornými oblúkmi, často zospodu zdobenými kružbami. Baziliky sú zvyčajne trojloďové, boli stavané aj baziliky päťloďové (Miláno, Kolín nad Rýnom). Väčšina gotických katedrál je bazilikálneho typu.
- halové (sieňové) kostoly - vedľajšie lode sú rovnako vysoké ako hlavná loď. Tlak hlavnej klenby je zvedený na stĺpy alebo piliere stojace volne vo vnútornom priestore stavby. Oporné oblúky chýbajú. Obvyklé sú trojloďové haly, stavané boli i päťloďové (Erfurt).
- dvojloďové kostoly - špeciálny typ, ktorý vznikol v južných Čechách za vlády Rožmberkovcov. Priestor tvoria dve súbežné lode, zaklenuté na centrálne stĺpy alebo piliere. Oporné oblúky chýbajú.
- jednoloďové (sálové) kostoly - oporné piliere sú vtiahnuté do múrov, oporné oblúky chýbajú.
- centrálné stavby - sú zaklenuté na stredný pilier; typickým príkladom sú rôzne kláštorné kapitulné siene.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Opěrný systém na českej Wikipédii.
