Kobryn

Okolie mesta bolo trvalo osídlené približne v 9. – 10. storočí, samotné mesto Kobryn sa prvýkrát písomne spomína v roku 1287. V ranom období bolo mesto a jeho okolie súčasťou Kyjevskej Rusi a od 13. storočia Haličsko-volynského kniežatstva.[2] Od polovice 14. storočia spadalo pod nadvládu Litovského veľkokniežatstva a následne poľsko-litovskej únie, kde v rokoch 1387 – 1519 tvorilo hlavné sídlo údelného Kobrynského kniežatstva. Miestne kniežatá boli pôvodne pravoslávneho vierovyznania, a až posledná kobrynovská kňažná Anna konvertovala ku katolicizmu. V tomto období boli v meste vystavené dva pôvodne drevené hrady, tzv. Horný a Dolný hrad. V 15. storočí bol v blízkosti mesta postavený Spasský kláštor, neskôr bol prestavaný v duchu baroka. V 16. storočí sa mesto stalo súčasťou Republiky oboch národov. V roku 1586 sa vlastníkom mesta stala kráľovná Anna Jagelovská, vďaka ktorej mesto v roku 1589 prijalo nemecké magdeburské právo a spolu s ním získalo i samosprávu a vlastný erb.[1] Kobranský erb obsahoval postavy Panny Márie s Ježišom a svätej Anny, ktorá mala pripomínať rovnomennú poľskú kráľovnú. V tomto období sa v meste začala rozmáhať židovská menšina a bola postavená aj synagóga.[3]

V 17. storočí bolo mesto miestom častých bojov. V roku 1648 bolo spustošené kozákmi, v roku 1660 bolo počas poľsko-švédskej vojny obsadené Švédmi a v roku 1662 litovskými vojskami. V roku 1706 bolo mesto zdevastované vojskom švédskeho kráľa Karola XII. Okrem toho mesto v tomto období postihol aj pogrom Židov a výrazne posilnil vplyv katolicizmu. Mesto v tomto období prešli značnou premenou. V roku 1784 bol v meste kráľom Stanislavom Augustom slávnostne otvorený Kráľovský kanál (neskôr Dnepersko-bužský prieplav). Po treťom delení Poľska v roku 1795 pripadlo mesto Ruskej ríši. Statky v meste získal ruský generál Alexandr Vasilievič Suvorov. V roku 1812 sa pri Kobryne odohrala bitka medzi ruskými a napoleonskými vojskami. Ruské vojská vyhrali, no v meste vyhorela väčšina domov. V 19. storočí významne vzrástol počet obyvateľstva, kým v roku 1857 v meste bývalo zhruba 4,3 tisíca obyvateľov, ku koncu storočia až vyše 10 000, pričom 64,8% boli Židia. Významný vplyv v meste mal chasidizmus. Mesto prosperovalo, darilo sa obchodu i výrobe. Kobryn sa stal významným dopravným uzlom, kadiaľ viedla železnica i Kráľovský kanál. Časté boli požiare.[3][1]

Počas 1. svetovej vojny bol Kobryn v roku 1915 okupovaný nemeckými vojskami a v roku 1919 bol vrámci poľsko-sovietskej vojny obsadený poľskou armádou. Po Rižskom mieri v roku 1921 sa mesto definitívne stalo súčasťou Poľska. Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa pri meste uskutočnila bitka medzi Nemcami a Poliakmi a následne bolo mesto v roku 1939 obsadené sovietskou armádou a začlenené do Bieloruskej SSR. V tomto období tvorili väčšinu obyvateľstva (cca. 70 %) Židia. Väčšina zo židovského obyvateľstva neprežila druhú svetovú vojnu, pretože boli nemeckými nacistami internovaní v gete a vyvraždení. Po vojne mesto zostalo súčasťou Sovietskeho zväzu a po jeho rozpade v roku 1991 pripadlo Bielorusku.[1][3]

Katedrála Alexandra Nevského

Medzi významné miesta v meste patrí:[1][3]

• Spasský kláštor (barokový kláštor doložený už v roku 1465, tradične datovaný od 1497, prestavaný v barokovom štýle 17. – 18. stor., v druhej polovicu 19. storočia vyhorel, obnovený v období Druhej poľskej republiky v roku 1920)
• Chrám svätého Mikuláša (pol. 18. stor.)
• klasicistický kaštieľ z roku 1794, bol zničený počas 2. svetovej vojny, v roku 1948 obnovený, nachádza sa tam časť expozície vojensko-historického múzea nazvaného podľa generála Alexandra Vasilieviča Suvorova, ktorý tam v rokoch 1797 – 1800 prebýval)
• Katedrála Alexandra Nevského (19. stor)
• Chrám svätého Petra a Pavla (1862 – 1864, obnovený koncom 20. storočia)
• Kostol Usnutia Presvätej Bohorodičky, rímskokatolícky klasicistický chrám z 19. storočia
• synagóga z 18. storočia, jedna z najväčších synagóg v Bielorusku, dnes chátra
• klasicistické meštianske budovy
• Suvorovov park, jeden z najstarších parkov v Bielorusku, vznikol v roku 1768

• Oscar Zariski, matematik židovského pôvodu, držiteľ Wolfovej ceny
• Alexandr Vasilievič Suvorov, ruský vojvodca, jeden zo zakladateľov ruského vojenstva, sídlil v meste

• 
  Chrám svätého Mikuláša
• 
  Kostol Usnutia Presvätej Bohorodičky
• 
  Spasský monastier, bieloruská národná pamiatka
• 
  Pamätník bitky pri Kobryne medzi ruskými a napoleonskými vojskami
• 
  Budova štátneho gymnázia Márie Rodziewiczówej, bieloruská národná pamiatka
• 
  Starý meštiansky dom v Kobryne.
• 
  Hrob Aleksandra Mickiewicza, brata Adama Mickiewicza na starom cintoríne v Kobryne
• 
  Park generála Suvorova
• 
  Budova bývalej radnice
• 
  Múzeum generála Suvorova v Kobryne

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kobryn