Monastier Studenica

Priestory monastiera s opevnenou vstupnou vežou v pozadí

Kláštor bol založený za vlády veľkého župana Štefana Nemanju, vystavaný bol v období rokov 1183 až 1196 v štýle Rašskej školy. V roku 1196 Štefan abdikoval a na istý čas sa stal studenickým mníchom, pričom prijal meno Simeon. O niekoľko rokov odišiel Štefan ku koncu života do Chilandaru na Athose, kde zomrel. Jeho telo bolo neskôr prenesené a pochované v Studenici. Nemanja je spolu s manželkou oslavovaný ako pravoslávny svätec.[5] Ďalšou ranou osobnosťou kláštora bol Nemajov syn svätý Sáva, ktorý sa stal v roku 1208 igumenom kláštora a zaviedol v kláštore typikon podľa predlohy Kláštora Euergetis v Konštantínopole.[6]

Hlavný chrám zasvätený Bohorodičke bol dostavaný v roku 1209 a slúžil aj ako krypta. Kláštor bol miestom, kde vznikla iniciatíva vzniku nezávislej autokefálnej srbskej cirkvi a vznikli tu prvé literárne diela v srbčine.[2] Nemanjov vnuk Radoslav nechal v roku 1230 vystavať nartex Chrámu Bohorodičky s pripojenými kaplnkami, a kráľ Štefan Uroš II. Milutin nechal v roku 1314 v kláštore postaviť menší chrám zasvätený rodičom Panny Márie, svätým Joachimovi a Anne .[5] Milutinov chrám sa nazýva aj Kraljeva Crkva (Kráľovský chrám).[6] Ku kláštoru prislúchalo pôvodne viacero chrámov a menších kaplniek, dnes sú zachované len tri chrámy.[5]

V osmanskom období rozvoj kláštora ustal. Pôvodná olovená strecha kláštorného kostola bola pretavená na muníciu pre turecké vojsko a v priebehu rakúsko-tureckej vojny v rokoch 1683 – 1699 bol kláštor vyrabovaný rakúskymi vojskami. Obrovskú ranu monastier utrpel počas prvého srbského povstania, keď bol vypálený osmanskými vojskami. Kláštor bol následne obnovený, no niektoré úpravy mu skôr uškodili. V roku 1846 boli niekdajšie byzantské fresky prekryté novými vrstvami a pôvodné vzácne diela boli obnovené až v rámci rekonštrukcií v roku 1951. V roku 1986 bol monastier zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.[5][4]

Sochárske prvky v exteriérovej výzdobe chrámu majú symbolický význam a do srbského prostredia sa dostali zo západného umenia

Ukrižovanie Ježiša Krista v Chráme Bohorodičky (Theotokos)

Chrám Bohorodičky (Theotokos) je bazilika dalmátskeho typu s polkruhovou apsidou a jednoloďovou kompozíciou. Nad štvorcovým krížením naosu sa na nízkom tambure nachádza kupola. Ako budova Rašskej školy v sebe spája západné prvky románskeho umenia (napr. tympanón s reliéfom) s prvkami byzantského umenia (nartex, kupola). Steny sú z bieleho a sivého mramoru, uplatňuje sa v nich oblúčkový vlys. Kostol neskôr poslúžil ako predloha ďalším stredovekým srbským chrámom.[2][6] Vrcholom umenia vo výzdobe chrámu sú štyri portály, a z nich najmä západný, ktorý sa nachádza medzi vnútorným a vonkajším nartexom.[7] Rané fresky v chráme vytvorili byzantskí majstri z Konštantínopola a je prevedená podľa byzantskej ikonografie komnénovského obdobia. Podľa inskripcie z roku 1209 sa na ich vytvorení zrejme okrem Nemanju finančne podieľali aj jeho deti. Inskripcie sú grécke a srbské.[8] Z fresiek je význačné najmä zobrazenie Ukrižovanie Ježiša Krista umiestnené na západnej stene chrámu.[6] V chráme sa nachádzajú aj donátorské fresky zobrazujúce Štefana Nemanju (Simeona). Zo 40. rokov 13. storočia pochádzajú fresky v exonartexe kráľa Radoslava a v bočných kaplnkách. Fresky boli obnovované v roku 1569, keď boli niektoré obrazy premaľované a vznikli nové maľby, napr. Posledného súdu v hornej časti západnej a východnej steny nartexu.[7]

Kráľovský chrám (svätých Joachima a Anny) je budova v tvare vpísaného kríža s kupolou na tambure. Vystavaný je z kameňa a tufu, omietka je bielej farby. Chrám obsahuje fresky z palaiologovského obdobia vytvorené umelcami Michalom Astrapom a Eustychiom zo Solúna približne okolo roku 1314.[2][6] Fresky pokrývajú všetky steny chrámu od zeme až po kupolu a sú do značnej miery zachované v jednotnom štýle vysokej estetickej hodnoty, čo dokladá fakt, že boli kráľovskou donáciou.[7] Nachádza sa tu napríklad freska Pantokratora obklopeného štyrmi evanjelistami, cherubíni s ohnivými diskami a božská liturgia, ako aj donátorské fresky kráľa Štefana Uroša II. Milutina.[8]

Kaplnka, či Kostol svätého Mikuláša je jednoduchšia jednoloďová stavba z 12. storočia. Na východnej strane je zakončená s polkruhovou apsidou v ktorej je umiestnený oltár. Kostol bol postavený z rozbitých a tesaných kameňov a vápencovej malty,[7] chrám obsahuje čiastočne zachovanú nástennú výzdobu.[6] Pri reštaurátorských prácach boli objavené aj ornamentálne prvky.[7]

Kláštorný komplex je obohnaný kruhovitým valom s dvomi opevnenými bránami. Okrem troch kostolov sa v komplexe zachovali aj priestory pre mníchov, či refektár postavené pozdĺž valu. Ku kláštoru prislúchali aj pustovne v horách.[2] V areáli boli objavené aj ruiny ďalšej sakrálnej stavby, zrejme Kaplnky Jána Krstiteľa.[8]

• 
  Kostol Bohorodičky (Theotokos)
• 
  Kostol (či kaplnka) svätého Mikuláša
• 
  Kraljeva Crkva (Kráľovský chrám) - Kostol svätých Joachima a Anny
• 
  Portál z mramoru
• 
  Kláštorná Pustovňa svätého Sávu (Isposnica Svetog Save) leží asi 12 kilometrov od monastiera.[9]
• 
  Západná stena Chrámu Bohorodičky (Theotokos)
• 
  Kráľ Štefan Uroš II. Milutin, donátorská freska, Kráľovský chrám
• 
  Freska svätého Simeona (Štefana Nemanju), zakladateľa kláštora
• 
  Freska Narodenia Panny Márie
• 
  Freska Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu, Kráľovský chrám
• 
  Výzdoba kupoly

• Studenica- Blago Fund
• Studenica a Žiča – najdôležitejšie kláštory v Srbsku na hroch.sk
• Kláštor studenica na rodon.cz (po česky)