Vstup presvätej Bohorodičky do chrámu

Vstup našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny do chrámu, skrátene Vstup presvätej Bohorodičky do chrámu alebo Uvedenie presvätej Bohorodičky do chrámu (gr. Εἴσοδος τῆς ῾Υπεραγίας Θεοτόκου ἐν τῷ Ναῷ, csl. Входъ во хрaмъ пресвятыя Владычицы нaшея Богородицы и приснодѣвы Марїи) je jeden z dvanástich veľkých sviatkov v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Slávi sa 21. novembra.

Ikona Vstupu (Uvedenia) Bohorodičky do chrámu, 17. alebo 18. storočie, Malta

Archanjel Gabriel prináša pokrm Márii, detail ikony, 16. stor.

Najstaršia zmienka o sviatku je zo 4. storočia od svätého Gregora Nysského. Svätá cisárovná Helena dala v Jeruzaleme postaviť chrám zasvätený Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu.

Podľa tradície svätí Joachim a Anna priviedli svoju dcéru Máriu ako trojročnú do jeruzalemského chrámu, kde ostala žiť a bola vychovávaná. Mária sa tak pripravovala na svoju úlohu Božej Matky – Bohorodičky v ustavičnej modlitbe a spoznávaní Svätého písma. Mnohé aspekty tohto sviatku pochádzajú z apokryfného Jakubovho protoevanjelia. Podľa tradície bola Mária v chráme živená archanjelom Gabrielom, ktorý jej prinášal potravu. Cirkev v tom vidí predobraz eucharistie.

Sviatok oslavuje Máriu, ktorá vstupuje do pozemského chrámu, aby sa pripravila na to, že sa raz stane chrámom Boha. Silný je aspekt akejsi predohry či predzvesti diela Božej dobrotivosti a spásy, teda vtelenia Ježiša Krista. Zároveň Máriin vstup a život v chráme sú obrazom vstupu a života v chráme, ktorým je Kristus, pre každého veriaceho.

Z liturgického hľadiska má tento sviatok jeden deň predsviatku (20. novembra) a štyri dni posviatku – odovzdanie sviatku je 25. novembra. Keďže sa slávi v čase Filipovky (pôstu pred Narodením Pána), v deň sviatku je výrazná úľava od pôstu.

V byzantskom obrade je tento sviatok vnímaný aj ako sviatok mníšstva, najmä ženského. Presvätá Bohorodička odišla do chrámu a žila tam v ustavičnej modlitbe, pôste, pokore a ústraní, čím dala vzor zasväteného života.