Kiro Gligorov

Gligorov sa narodil v osade Novo Selo[3] v Štipe v roku 1917. Mesto v tom období patrilo Srbskému kráľovstvu, no počas prvej svetovej vojny bolo obsadené Bulharskom. V roku 1938 dokončil štúdium práva na univerzite v Belehrade a krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny začal pracovať v Skopje. Po obsadení Juhoslávie Nemcami vstúpil v roku 1941 do komunistickej strany a zúčastnil sa antifašistického národnooslobodzovacieho hnutia, kde sa spoznal s Titom.[2][3][4]

Po druhej svetovej vojne sa stal referentom na ministerstve financií a hospodárstva a nastúpil na svoju politickú kariéru. V rokoch 1962 až 1967 pôsobil ako minister financií centrálnej vlády, a súčasne od roku 1967 ako vicepremiér Macedónskej socialistickej republiky vrámci Juhoslávie. Ako člen Zväzu komunistov Juhoslávie a príslušník jeho exekutívneho byra a Titov spolupracovník patril k najvýznamnejším funkcionárom v krajine. V rokoch 1974 až 1978 pôsobil ako predseda federálneho juhoslovanského parlamentu. Začiatkom osemdesiatich rokov prišiel s plánom presadiť hospodárske reformy v smere k trhovému hospodárstvu, za čo sa dostal do konfliktu s vedením štátu a musel sa z vysokej politiky stiahnuť.[2][3]

Do juhoslovanských vládnych kruhov bol opätovne povolaný v roku 1990, keď sa premiér Ante Marković rozhodol pre akčný plán úspor a ozdravenia ekonomiky. Napriek počiatočným úspechom však plán zlyhal po tom, čo bol sabotovaný nacionalistickými politikmi. Gligorov sa vrátil do Macedónska.[1]

V januári 1991 bol vďaka podpore od širokého spektra politikov ako nestraník zvolený v zložitom období zvolený za prezidenta Macedónskej socialistickej republiky. Snažil sa nájsť kompromisné riešenie pre udržanie pokoja a spolu s bosniansko-hercegovským prezidentom Alijom Izetbegovićom prišiel s myšlienkou vytvoriť konfederálne spoločenstvo juhoslovanských republík, čo však ostatné zväzové republiky odmietli.[3] Po tom, čo sa od Juhoslávie odtrhlo Slovinsko a Chorvátsko sa v Macedónsku uskutočnilo referendum, v ktorom obyvatelia vyjadrili súhlas s nezávislosťou. Po vyhlásení nezávislosti Macedónska sa 17. septembra 1991 Gligorov stal prvým prezidentom samostatného Macedónska. Gligorov sa v tomto období ukázal byť skúseným politikom, vďaka ktorému sa Macedónska ako jedinej z bývalých juhoslovanských krajín nedotkla vojna. 21. februára 1992, Gligorov podpísal s generálom Blagojom Adžićom zmluvu, ktorá znamenala odchod juhoslovanských vojsk z Macedónska. V nasledujúcom období musel riešiť problémy s albánskou menšinou, ako aj negatívny postoj Grécka k názvu Macedónska, ktorý riešila Dočasná dohoda z roku 1995. Vo voľbách 1994 bol Gligorov v prezidentských voľbách v úrade potvrdený.[2][3]

3. októbra 1995 sa stal Gligorov adresátom bombového atentátu, ktorý prežil, no oslepol na jedno oko a bomba poškodila aj časť jeho tváre. Dočasným úradujúcim prezidentom sa v tom období stal Stojan Andov. Gligorov aj napriek zhoršenému zdravotnému stavu po návrate z nemocnice vo funkcii prezidenta zotrval až do nových volieb v roku 1999.[4] Strojcovia atentátu zostali neodhalení. Po roku 1999 odišiel z politiky a založil nadáciu pomenovanú po ňom. V rokoch 2004 až 2005 pôsobil ako člen medzinárodnej komisie pre Balkán na čele s bývalým talianským premiérom Giulianom Amatom.[3] Kiro Gligorov zomrel 1. januára 2012 vo veku 94 rokov.[1]