Slobodné ríšske mesto

Slobodné ríšske mesto (nem. Reichsstadt) bolo označenie mesta v Rímsko-nemeckej ríši, v ktorom formálne vládol len cisár Rímsko-nemeckej ríše; ako protiklad ríšskeho mesta, ktoré spadalo do príslušnej časti ríše a kde vládol niektorý z mnohých ríšskych kniežat (vojvoda alebo knieža-biskup). Slobodné ríšske mestá mali svojho nezávislého predstaviteľa v ríšskom sneme Rímsko-nemeckej ríše. Neskôr bol formálnym vládcom knieža-biskup, ale vo vrcholnom stredoveku získali mestá plnú nezávislosť od biskupa.

Slobodné ríšske mestá v Rímsko-nemeckej ríši, rok 1648

Čo sa týka pojmu slobodné ríšske mesto, rozlišuje sa medzi ríšskymi mestami (Reichsstädte) a slobodnými mestami (freie Städte). Hoci sa mestské práva prípad od prípadu viac či menej líšili, vo všeobecnosti slobodné mestá mali viac práv a privilégií ako ríšske mestá. Napríklad slobodná mestá len podporovali cisára počas križiackych výprav a organizovali svoju vlastnú vojenskú ochranu, ríšske mestá okrem toho platili cisárovi dane a posielali zbory na jeho vojenské výpravy. Časom sa rozdiely medzi ríšskymi mestami a slobodnými mestami stále viac zmenšovali, až sa ustálil termín slobodné ríšske mesto. Viac než privilégiá sa na nezávislosti mesta podieľalo ich bohatstvo. Bohaté mestá ako Lübeck alebo Augsburg boli nezávislými enklávami vnútri Rímsko-nemeckej ríše, vyhlasujúcimi vojny a uzatvárajúcimi mier, kontrolujúce svoje obchodné aktivity a pripúšťajúce len malé zásahy zvonku.

V neskorom stredoveku veľa slobodných miest vytváralo mestské zväzy (Städtebünde). Najvýznamnejšia z nich bola Hanza, do ktorej sa zapájali aj mestá, ktoré nikdy neboli slobodnými mestami a pripojili sa k Hanze so zvolením miestneho kniežaťa.