Nemecká sedliacka vojna

Nemecká sedliacka vojna alebo Nemecká roľnícka vojna bolo masové povstanie nemeckých roľníkov v rokoch 1524 až 1525. Vzniklo v juhozápadnom Nemecku, na jar 1525 sa prenieslo do ďalších nemeckých krajov. 15. mája 1525 bolo porazené pri Frankenhausene. Pokračovalo ešte do júna 1526 v Tirolsku a Salzburgu.

Expanzia povstaní

Hlavnú úlohu v porážke sedliackych povstaní v horno-nemeckých krajinách až dolu po Fransko malo vojsko Švábskeho zväzu. Začiatkom februára sa stal jeho hlavným veliteľom Georg III. Truchsess z Waldburgu. Švábsky zväz pôvodne združoval malé územné jednotky a ríšske mestá v juhozápadnom Nemecku; založili ho v roku 1488 na potlačenie expanzívnych snáh Bavorska. Neskôr sa podarilo väčším kniežatám a napokon aj Habsburgovcom doňho preniknúť, určovať jeho politiku podľa vlastných záujmov a urobiť z neho rozhodujúci nástroj v boji proti sedliakom.

Podľa počtu vojakov v obidvoch táboroch bol pomer síl výhodnejší pre sedliakov. V polovici apríla 1525 mal sedliacky tábor len vo Švábsku 30000 až 40000 ľudí a ďalšie desaťtisíce boli vo Fransku. Georg III. Truchsess z Waldburgu mal v tom čase len asi 7000 vojakov. Preto spočiatku uplatňoval taktiku vyjednávania a zdržiavania. Už v marci 1525 sľubmi zdržal húfy baltrinských, algavských a jazerných sedliakov. Keďže hornonemeckí sedliaci sa na hlavných poradách v Memmingene (v marci 1525) dohodli len na určitej obmedzenej spolupráci pri vojenských akciách a každý húf tiahol do boja na vlastnú päsť, Truchsessovi sa takmer vždy podarilo vyhrať jednotlivé bitky a zvíťaziť v nich.[1]