Kapusta obyčajná kelová

Kapusta obyčajná kelová alebo hlávkový kel (lat. Brassica oleracea var. sabauda; iné názvy pozri nižšie) je taxón z druhu kapusta obyčajná.

Kapusta obyčajná kelová

Názvy

Slovenské názvy sú: kapusta obyčajná kelová[1], kel hlávkový[1], hlávkový kel[1], kel[2][3][4], kapusta kelová[5], kelová kapusta; zastarano: sladká kapusta, talianska kapusta[3], vlaština[6], vlaš(č)ina, vlaš(s)ká kapusta[7], kapusta bublinatá [8] ; nevhodne príp. zastarano: savojská kapusta[9], savoyská kapusta[10], savojský kel[11][12][pozn 1]. O staršom alebo nárečovom tvare slova kel pozri kel.

Vedecké názvy sú:Brassica oleracea var. sabauda[1], Brassica oleracea convar. sabauda[16], Brassica oleracea skupina Sabauda[1], Brassica oleracea Skupina Sabauda[17], Brassica oleracea cv. group Savoy Headed Cabbage[18], Brassica oleracea Skupina Savoy Cabbage[19], Brassica oleracea subsp. bullata[20], Brassica oleracea ssp. sabauda[21], Brassica oleracea var. bullata[22], Brassica oleracea var. bullata (okrem var. gemmifera)[23], Brassica oleracea convar. bullata[23], Brassica oleracea subsp. oleracea convar. sabauda[20], Brassica oleracea convar. capitata var. sabauda[23], Brassica oleracea ssp. capitata (convar. capitata) var. sabauda[21][24], Brassica sabauda subsp. sabauda[25], Brassica sabauda[26], Brassica oleracea sabauda[3], Brassica bullata[21], Brassica oleracea var. bullata subvar. sabauda[21], Brassica oleracea subs./var. capitata podskupina sabauda[27], Brassica oleracea convar. oleracea var. sabauda[28]

Charakteristika

Pestuje sa ako listová zelenina (listy hlávky sa jedia buď surové alebo varené). Ide o dvojročnú (na Slovensku jednoročnú) bylinu; v prvom roku sa tvorí hlávka, v druhom roku rastlina kvitne (v tom čase je okolo 70 cm vysoká). Stonka je zdužnatená a má na vrchole hlávku tvorenú voľne (ale u novších kultivarov aj pomerne pevne) nakopenými žltozelenými alebo modrozelenými listami so zvlnenými okrajmi a pľuzgierovito-priehlbinovitou listovou čepeľou (Pľuzgierovito-priehlibinovou listovou čepeľou sa hlávkový kel odlišuje od hlávkovej kapusty). Hlávkový kel vznikol skrížením bielej hlávkovej kapusty (Brassica oleracea var. capitata f. alba) s palmovým kelom (Brassica oleracea var. palmifolia). Niektoré kultivary hlávkového kelu majú na povrchu červenkasté listy, ale vnútri sú listy vždy zelené. Hlávkový kel sa pestuje v skorej, poloskorej alebo neskorej forme. Rastlina je veľmi náročná na hnojenie. Vegetačná doba je 130 až 170 dní.[1][29][21]

Zloženie

Hlavné zložky jedlej časti sú: voda (90 %), bielkoviny (3 %), sacharidy (2,4 %), balastné látky (1,5 %), minerálne látky (1,1 % – draslík, vápnik, horčík, sodík, zinok a železo) a tuky (0,4 %). Z vitamínov obsahuje vitamín B6, B2, B1, B9, karotén a vitamín C.[30]

Poznámky
  1. V minulosti sa niekedy (ale nie vždy ) odlišoval kel [v užšom zmysle] (nazývaný aj vlaština, vlašská kapusta a pod. a po latinsky mätúco niekedy Brassica sabellica [nie je zhodné s dnešnou Brassica oleracea var. sabellica]), ktorý mal silno pľuzgiernaté listy a uzavretú hlavu, od savojského kelu [v užšom zmysle], ktorý mal slabo pľuzgiernaté listy a nie celkom uzavretú hlavu[13][12][14][15]

Referencie
  1. GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. 835 s. ISBN 80-224-0710-0. S. 707.
  2. kapustovité. In: Encyklopédia Slovenska III K – M. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1979. 704 s. S. 40-41.
  3. MARTINKA, Jozef. Cudzie názvy záhradných rastlín : názvy odrôd kapusty. Slovenská reč (Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská), október-november 1941, roč. 9, čís. 2-3, s. 66-67. Dostupné online [cit. 2017-12-05]. ISSN 1338-4279.
  4. kel. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 247.
  5. ZOZNAM 2009_final - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka [online]. mpsr.sk, [cit. 2017-11-18]. Dostupné online.
  6. Sál, F. L., Novotný, O. J. Lidová jména rostlin. 6. Křízaté. Cruciferae. In: Český lid IX - Časopis věnovaný studiu lidu českého v Čechách, na Moravě, ve Slezsku a na Slovensku. 1905, S. 375 (h ttp://tyfoza.no-ip.com/ceskylid/html/knihy/ceskylid14/texty/0193-0386.htm) (Pozn.: V texte je technický preklep Sin – v origináli je Sln (čiže Slovensko) – pozri ten istý text na Google Books, kde je to správne.)
  7. wlaščina; kel; kapusta. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  8. REUSS, G. Května Slovenska. Banská Štiavnica (Tiskem Františka Lorbera), 1853. S. 38
  9. NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 61/2014 z 24. januára 2014, ktorým sa menia prílohy II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí cyromazínu, fenpropidínu, formetanátu, oxamylu a tebukonazolu v alebo na určitých produktoch
  10. Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúre Európskej únie, OJ C 76, 4.3.2015, p. 1–388 dostupné online
  11. Týždenné MENU - ŽIVA FOOD [online]. zivafood.sk, [cit. 2017-12-21]. Dostupné online.
  12. kel. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  13. Kohl. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 11. Leipzig 1907, S. 228-229. dostupné online
  14. Allgemeines Teutsches Garten-Magazin, oder gemeinnützige Beiträge für alle Theile des praktischen Gartenwesens. Hrsg. von F. J. Bertuch u. Johann Valentin Sickler, 1816, S. 120 dostupné online
  15. CALWER, C. G. Landwirthschaftliche und technische Pflanzenkunde: Deutschlands Feld- und Gartengewächse. Stuttgart: 1852. S. 177
  16. ČERVENKA, Martin et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda, 1986. S. 134-135
  17. Brassica oleracea. In: Pl@ntUse, dostupné online a , prístup 11. 12. 2017
  18. SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, S. 108 dostupné online
  19. WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference). 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 115
  20. DOSTÁL, J., ČERVENKA, M. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-00273-5. položka 647
  21. GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. S. 29-30. dostupné online
  22. Kohl. In: BASTIAN, H. Ullstein-Lexikon der Pflanzenwelt. Frankfurt: Ullstein, 1973. ISBN 3-550-16019-4. S. 235
  23. HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1444
  24. JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250
  25. BREŽNEV, D. D. et al. Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta. Leningrad: Kolos, 1984. S. 45
  26. Vuľf, E. V., Malejev, O. F. Mirovyje resursy poleznych rastenij. 1969 dostupné online
  27. RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: , dátum prístupu 13. 12. 2017 (a )
  28. MALÝ, Ivan a kol. Polní zelinářství. Praha: Agrospoj, 1998. 196 s. ISBN 80-239-4232-8.
  29. STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 4, 1989
  30. Kohl. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.