Stanislav Háber

V roku 1980 – 1984 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1984 – 1985 na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach odbor pilot – nadzvuk, no po autohavárii bol vyradený z pilotného výcviku. V 1987 – 1993 študoval na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove (VaVD) a žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde 1993 promoval na katedre žurnalistiky.

V rokoch 1986 – 1987 bol vojak z povolania v Prešove, od roku 1987 pracoval ako redaktor podnikových novín v Košiciach, v Prešove, v rokoch 1987 – 1991 redaktor Hlavnej redakcie Televíznych novín Čs. televízie a od roku 1991 bol redaktorom viacerých periodík (Zmena, Smena, Hospodárske noviny a i.) a TASR.

V rokoch 1994 – 1995 bol riaditeľom odboru verejnej mienky a hovorcom HZDS, v rokoch 1995 – 1996 hovorcom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, redaktorom Literárneho týždenníka, v roku 1997 pracoval ako zástupca šéfredaktora týždenníka Extra, od roku 1997 bol redaktorom denníka Slovenská republika a od roku 1999 Nový deň v Bratislave.

Potom bol asistentom poslanca NR SR, živnostníkom, autorom na voľnej nohe a poberal štipendium Literárneho fondu SR. Od roku 2006 pôsobil na Ministerstve pôdohospodárstva SR aj v pozícii hovorcu. V roku 2007 bol pri ustanovení Európskeho parlamentu Rómov, ktorý viedol na prvom rokovaní ako hovorca a moderátor. V časoch zamestnania v STV moderoval spravodajské relácie a priame prenosy, neskôr (v roku 1997) reláciu Silná káva a v roku 2007 duchovnú reláciu Sféry dôverné.

Ako prozaik debutoval románom z vojenského prostredia Sme samý lepší chlap, v ktorom sa zaoberal otázkami etiky a na pozadí totalitného režimu spochybnil zmysel existencie armády. Je tiež autorom noviel Paľko Hrchov, ktorej ústredná novela bola publikovaná a preložená do francúzštiny, a románu s filozofickým až mystickým charakterom s ústrednou myšlienkou hľadania slobodnej vôle a konania jednotlivca Najvyšší a najnižší.

Venuje sa aj poézii, prvé básne publikoval časopisecky a v zborníkoch (Jarný súzvuk, Dotyky, Krajská knižnica Košice), knižne vydal viacero zbierok s občianskou, ale aj mystickou a kresťanskou lyrikou.

V oblasti publicistiky je okrem knižných súborov časť aktivít známa aj z autorových komentárov. Počas práce v Československej televízii dve jeho reportáže prevzala CNN (Animácia činnosti srdca 1989 a Požiarnické auto 1989) a súbor reportáži britská BBC.

V roku 1998 získal medailu ministra obrany III. stupňa na návrh slovenských vojenských letcov za zvláštne zásluhy o slovenské vojenské letectvo. V roku 2004 vyhral prvé miesto v celoslovenskej literárnej súťaži Braneckého Trenčín v kategórii próza dospelých za text Kristus.[1] V roku 2007 sa stal v Česku laureátom literárnej súťaže knižnice v Plzni. V roku 2008 dostal ocenenie Mestskej knižnice v Čelákoviciach pri Prahe za poéziu. V roku 2009 dostal cenu mimoriadnej prvej jarnej kvetiny v poetickej súťaži Cesta, literárny server www.pismak.cz a prvé miesto v poetickej súťaži Snenie, druhú cenu v poetickej súťaži Strom, prvú cenu v poetickej súťaži Krasohľad a Kolotoč, druhú cenu v poetickej súťaži Jaro a tretiu cenu v poetickej súťaži Hranice síl.[2] Na 7. festivale Literárna Vysočina v českej Chotěboři v roku 2009 získal hlavnú cenu Quo vadis za rukopis nevydanej knihy próz Mäkké "F".[3] Víťaz literárnej súťaže Adrenalín s fejtónom Záletník.[4] V roku 2009 získal v českej poetickej súťaži Doznievanie leta 3. miesto a súčasne cenu poroty.[5] Nakoniec rok 2009 uzavrel prvým miestom v poetickej súťaži Vianočná. V českej poetickej súťaži na shakespearovskú tému Byť či nebyť vyhral prvú cenu vo februári 2010.[6] Začiatkom marca 2010 vyhral českú poetickú súťaž s básňou Veční vo svete viet.[7]

V roku 2004 jeho zbierku poézie Záhady duševnej záhrady zaradili v Moskve do zbierkových fondov Múzea Konstantina Paustovského a o jeho diele informoval ruský literárny časopis Svet Paustovského (2005). V roku 2004 získal štipendium Literárneho fondu na román Hrom. V rokoch 2004 – 2005 pripravil unikátny projekt rozhlasových poviedok na každý deň v roku, teda v počte 366 poviedok – Príbehy mena (súčasne aj na www.exil.sk), ktoré napísal, a boli vysielané v rádiu Lumen. V rovnakom rádiu Lumen mu v rokoch 2005 – 2007 vysielali ďalší jedinečný projekt Svätí pre súčasnosť, ktorý spočíval v tom, že každý deň v priebehu celého roka pripravil jeden životopis svätého, ktorý mal práve sviatok.

Pre Slovenský rozhlas pripravil viacero literárnych pásiem, k najznámejším patrí Londonov raj (1998) o Jackovi Londonovi, či Mág reality (1997) o americkom spisovateľovi Philipovi K. Dickovi.

Pripravil viacero dokumentárnych filmov, z ktorých k najznámejším patrí protivojnová poéma Tisíc malých princov (1992): http://www.youtube.com/watch?v=gCB8z36qZXE

, nakrútená v čase vojny v krajinách bývalej Juhoslávie o deťoch vo vojnových konfliktoch. Tento film bol prezentovaný v nesúťažnej časti bratislavského festivalu Fórum v roku 1992 a opakovane vysielaný v ČSTV v Prahe na okruhu F1, potom v STV a VTV. K ďalším známym filmom patrí Gróf strateného času (1992) v hlavnej úlohe s Dušanom Jamrichom o záhade bojnického oltára, či Astronaut kazateľ (1990) o Jamesovi Irwinovi a jeho ceste na Mesiac v rámci projektu Apollo. Počas práce v STV jeho reportáže Animácia činnosti srdca o jedinečnom výskume prof. Ivana Hulína (1989) a reportáž o unikátnom hasičskom aute bratislavských hasičov (1989) vysielala CNN a rovnako BBC. Následne jeho sériu reportáži z výskumných slovenských ústavov (1989 – 1990) vysielala BBC.^{[chýba zdroj]}

• Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia
• Malý lexikón slovenských spisovateľov
• Školský lexikón slovenských spisovateľov
• Túry do literatúry (Jaroslav Rezník)
• Psí víno – český trojmesačník – časopis pro současnou poezii, s. 19 – 21, březen 2009
• Yann Gayet: L´Action Francaise – parížsky týždenník, Francúzsko, 1 – 14 apríl, 1999
• Roman Mistrík: Literárny týždenník číslo 21 – 22/2007, 30. mája, s.13
• Libuša Vikorová: Dotyky č. 1/2005
• Svet Paustovského č. 23/2005, Moskva, Rusko, s. 147
• E. Beracková-Králiková: Večerník, 24. 2. 2000
• Andrej Maťašík: Nový deň, 6. 3. 2000
• prof. Andrej Červeňák, DrSc. (autor je literárny kritik, univerzitný profesor a doktor svetovej literatúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre): Literárny týždenník, číslo 3., 17. január 2000
• IRENEY BALÁŽ (kritik a tajomník PEN klubu na Slovensku): Literárny týždenník 21. októbra 1999, s. 9
• prof. Andrej Červeňák, DrSc. (autor je literárny kritik, univerzitný profesor a doktor svetovej literatúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre): Literárny týždenník, 27. februára 1997, s. 6
• Maroš Bančej (kritik, básnik, publicista): Dotyky číslo 6/1995, s. 43
• viaceré citácie v zahraničných médiách, rozhovor v Chorvátskej televízii v relácii Jedemo na sjever (2005), Times (1995), Los Angeles Times (1995), Financial times (opakovane 90-te roky).
• Anna ANDELOVÁ, Slovenské národné noviny, 9. februára 2010, s. 2.
• Jana Šimulčíková, (spisovateľka): Literárny týždenník; 20. 10. 2010, č. 35 – 36, s. 12:
• Michal Rašo: Evanjelický posol spod Tatier; 15. 8. 2012, č. 33, ročník 102, s. 10
• https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/492897/usmevy-z-pekla.html
• http://zajtrajsienoviny.sk/2019/02/na-pamiatku-hrdinovi/ - Alena Štrompová o románe Úsmevy z pekla
• https://literarnytyzdennik.sk/usmevy-z-pekla/
• https://snn.sk/news/chciet-byt-dobry-a-byt-dobry-su-dve-rozlicne-veci/
• https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/stanislav-haber-administrator-hry-len-miluje/

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59365
• http://www.books.sk/writer_card.jsp?id=51
• http://www.litcentrum.sk/16722