Interpol

Úspešnou sa stala iniciatíva viedenského policajného riaditeľa Johanna Schobera a v septembri 1923 vznikla na 2. Medzinárodnom policajnom kongrese vo Viedni Medzinárodná komisia kriminálnej polície so sídlom vo Viedni.[7] Vo Viedni boli totiž uložené evidencie zločincov, ktoré obsahovali záznamy z dôb existencie Rakúsko-Uhorskej monarchie a preto bola Viedeň ideálnym miestom pre centrálnu evidenciu medzinárodných zločincov ktorá bola priamym predchodcom Interpolu. Oznámenia o hľadaných osobách boli prvýkrát uverejnené v Medzinárodnom časopise Public Safety Journal. Kongresu sa zúčastnili tieto krajiny: Rakúsko, Československo, Dánsko, Egypt, Francúzsko, Fiume, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Japonsko, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko, Spojené štáty a Juhoslávia.[8]

Všetky tieto krajiny ale neboli členmi, pretože v tej dobe o členstve rozhodovali riaditelia polície krajín, nie krajiny samotné.

4. Valné zhromaždenie v Amsterdame prijalo v roku 1927 rezolúciu ktorá rozhodla o tom, že každá členská krajina by mala v rámci svojej policajnej štruktúry vytvoriť ústredné kontaktné miesto; toto bol predchodca dnešných Národných ústrední Interpolu. Do roku 1930 boli zriadené špecializované oddelenia zaoberajúce sa registrom trestov, falšovaním mien a falšovaním pasov. Dáta boli zostavované a analyzované manuálne až do osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, kedy sa začala automatizácia záznamov.

• 1932 - Na základe nových stanov bol vytvorený post generálneho tajomníka. Prvým bol rakúsky policajný komisár Oskar Dressler, ktorý pôsobil do roku 1946.
• 1935 - Bola spustená medzinárodná rádiová sieť ktorá je nezávislým telekomunikačným systémom slúžiacim výlučne potrebám predstaviteľov kriminálnej polície.
• 1938 - Nacisti prevzali kontrolu nad organizáciou a sídlo presťahovali do Berlína v roku 1942. Väčšina členov počas tohto obdobia prestala podporovať organizáciu.
• 1946 - Predstavitelia Belgicka viedli obnovenie organizácie po druhej svetovej vojne demokratickým procesom a zvolili výkonný výbor. Ústredie sa presťahovalo do Paríža a názov bol zmenený na International Criminal Police Organization (ICPO), po slovensky Medzinárodná organizácia kriminálnej polície.
• 1947 - Je prijatý systém farebne označených oznámení, v súčasnosti označuje červená farba hľadané osoby.
• 1956 - 13. júna je 25. valným zhromaždením vo Viedni prijatá „ústava“ alebo Constitution. Zakladajúcimi členmi sú: Argentína, Austrália, Rakúsko, Belgicko, Brazília, Barma, Kambodža, Kanada, Cejlon, Čile, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Dánsko, Dominikánska republika, Egypt, Eire, Fínsko, Francúzsko, Nemecká spolková republika, Grécko, Guatemala, India, Indonézia, Irán, Izrael, Taliansko, Japonsko, Jordánsko, Libanon, Libéria, Líbya, Luxembursko, Mexiko, Monako, Holandsko, Holandské Antily, Nový Zéland, Nórsko, Pakistan, Filipíny, Portugalsko, Saar, Saudská Arábia, Španielsko, Sudán, Surinam , Švédsko, Švajčiarsko, Sýria, Thajsko, Turecko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Spojené štáty americké, Uruguaj, Venezuela, Juhoslávia.
• 1967 - Počet členov sa z pôvodných 16 v roku 1923 zvýšil. V roku 1955 bolo súčasťou organizácie 55 krajín, v roku 1967 100 a v roku 1989 150 krajín.
• 1989 - Generálny sekretariát sa presťahoval 27. novembra do francúzskeho Lyonu, do nového sídla vybudovaného pre účely organizácie.
• 2001 - Organizácia začala pôsobiť 24 hodín denne, 7 dní v týždni po teroristických útokoch na Spojené štáty z 11. septembra, keď generálny tajomník prisľúbil, že „Svetlá v Interpole sa nikdy viac nevypnú“.
• 2002 - Je spustený globálny policajný komunikačný systém I-24/7 ktorý zabezpečuje všetkým členským štátom zdieľanie a prístup k databázam a informáciam. V tomto roku bola tiež vytvorená databáza DNA ktorá obsahuje dáta viac než 80 krajín.
• 2003 - Sú zriadené veliteľské a koordinačné centrá v Lyone, Singapure a Buenos Aires.
• 2004 - Do prevádzky sú uvedené Kancelárie špeciálnych zástupcov v OSN v New Yorku, Európskej únie v Bruseli v roku 2009 a Africkej únie v Addis Abebe v roku 2016.
• 2005 - Používa sa novo vyvinutá technológia MIND/FIND
• 2010 - Prvá Operácia Infra spojila predstaviteľov z mnohých krajín za účelom nájdenia a zatknutia dlho hľadaných medzinárodných zločincov.
• 2015 - V apríli je uvedený do prevádzky Global Complex for Innovation v Singapure.[7]

Hlavným právnym nástrojom Interpolu je ústava po anglicky The Constitution, prijatá v roku 1956, v ktorej sú stanovené základné pravidlá a zásady podľa ktorých organizácia pôsobí. Je v nej zadefinovná štruktúra a úlohy orgánov Interpolu a mandát, ktorým je[9][10]:

• Zabezpečiť a podporovať čo najširšiu možnú vzájomnú spoluprácu medzi všetkými orgánmi kriminálnej polície v rámci zákonov platných v rôznych krajinách a v duchu Všeobecnej deklarácie ľudských práv;
• Zriadiť a rozvíjať všetky inštitúcie, ktoré budú efektívne prispievať k prevencii a potláčaniu trestných činov.

Štyri hlavné zásady ústanovené ústavou: Národná suverenita, dodržiavanie ľudských práv; neutralita; stála aktívna spolupráca.[9][10]

• Argentína (Buenos Aires)
• Kamerun (Yaoundé)
• Pobrežie Slonoviny (Abidjan)
• Salvádor (San Salvador)
• Keňa (Nairobi)
• Thajská styčná kancelária (Bangkok)
• Zimbabwe (Harare)

Interpol má tri osobitné zastúpenia v Africkej únii v Addis Abebe, Európskej únii v Bruseli a OSN v New Yorku. Pri úrade OSN pre drogy a kriminalitu vo Viedni má Interpol kontaktnú kanceláriu.[11]

• Byť celosvetovým informačným centrom pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva
• Poskytovať najmodernejšie policajné kapacity, ktoré spolupracujú s členskými krajinami v prevencii a boji proti medzinárodnému zločinu
• Viesť globálne inovatívne prístupy k policajnej práci
• Maximalizovať rolu Interpolu v rámci Globálnej bezpečnostnej architektúry
• Konsolidovať zdroje a riadiace štruktúry na zvýšenie operačného výkonu[15]

Vo filmoch je agentúra často štylizovaná do role nadnárodnej agentúry, avšak povolenie zatknúť má polícia konkrétnej krajiny.[16] Interpol je medzinárodná organizácia ktorá spája orgány činné v trestnom konaní z rôznych krajín. Organizácia má často funkciu administratívneho spojenia medzi orgánmi činnými v trestnom konaní v členských štátoch, ktoré poskytujú komunikačnú a databázovú pomoc v spolupárci s útredím v Lyone. Spolupráca Interpolu je užitočná pri boji proti medzinárodnému zločinu, pretože jazykové, kultúrne a byrokratické rozdiely môžu sťažovať spoluprácu policajných úradníkov z rôznych krajín. V praxi to znamená, že sa polícia alebo orgány činné v trestnom konaní členskej krajiny komunikáciou so zastúpením Interpolu inej členskej krajiny dostanú ku potrebným informáciam a rýchlo nadviažu spoluprácu.[17]

Databázy Interpolu obsahujú desiatky miliónov záznamov o zločinoch a zločincoch z celého sveta. V roku 2018 bolo cez agentúrnu databázu identifikovaných 143,228 odcudzených motorových vozidiel, ktoré sa využívajú na rôzne druhy trestnej činnosti.[4] Súčasťou databázy sú farebne označené oznámenia ktoré upozorňujú na utečencov, zločincov, osoby a subjekty na ktoré sa vzťahujú sankcie Bezpečnostnej rady OSN, potencionálne hrozby, nezvestné osoby, metódy trestného činu a iné dáta. Tieto podrobnosti sú uložené v databáze INTERPOL Criminal Information System.

Databázy ďalej obsahujú odtlačky prstov, DNA profily, dáta na rozpoznávanie tváre, úradné dokumenty, cestovné dokumenty, pasy, občianske preukazy, víza, pečiatky, odcudzené nevypísané žiadosti o cestovné dokumenty, odcudzené úradné dokumenty, sfalšované dokumenty, porovnania pravých a falošných dokumentov, informácie o odcudzených lodiach, motoroch, umeleckých dielach, sfalšovaných umeleckých dielach a iné dáta.

Sfalšované alebo neštandardne spracované boli v roku 2018 i súčiastky na žeriav.[4]

Databáza odcudzených umeleckých diel je verejne prístupná a obsahuje softvér ktorý dokáže po nahratí obrázky porovnať. Databáza je jedným z medzinárodných registrov uvedených v dohovore UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych objektoch.[18]

Dôležitou súčasťou databáz sú dáta ktoré súvisia so strelnými zbraňami. Slúžia na identifikáciu strelných zbraní a obsahujú platformu s názvom Interpol záznamy nedovolených zbraní a systém riadenia sledovania (iARMS), ktorá je jedinou globálnou platformou na presadzovanie práva fungujúcej na nadnárodnej úrovni pri sledovaní nezákonných, stratených alebo ukradnutých strelných zbraní. Databázy tiež obsahujú Interpol Balistickú informačnú sieť (IBIN) ktorá je jedinou rozsiahlou medzinárodnou sieťou na zdieľanie údajov o balistike na svete. Jednou z ďalších databáz je databáza námorného pirátstva.

Databázy obsahujú dáta z celého sveta čo prispieva k objasňovaniu trestnej činnosti vo všetkých členských krajinách a pomahajú vypátrať medzinárodne hľadané osoby, informácie a iné predmety trestnej činnosti.[16][19][20]

Komunikáciu na celosvetovej úrovni zabezpečuje šifrovaná internetová sieť ktorá umožnuje zdieľanie a prístup k informáciam a databázam všetkým členským štátom.[7]

Interpol má špecializované tímy, ktoré na žiadosť členských štátov poskytujú pomoc špecialistov. Tým reakcie na incidenty má dva typy[21]:

• reakcie na prírodné pohromy - tím pomáha pri prírodných pohromách
• reakcie na zločin - tím pomáha krajine ktorá čelí závažným policajným problémom, poskytujú osobitné odborné znalosti a podporu pri vyšetrovaní. Tento tím podporoval vyšetrovanie teroristického útoku v Nairobi 15 januára 2019.

Tím podpory veľkých udalostí pomáha členským štátom pri príprave, koordinácii a implementácii bezpečnostných opatrení pre významené medzinárodné udalosti. V roku 2018 bol napríklad súčasťou summitu G20 v Buenos Aires.

Interpol má uzavreté dohody s rôznymi medzinárodnými organizáciami, napríklad[22][23]

• OSN a niektoré jej špecializované agentúry
• EUROPOL
• Spoločenstvo nezávislých štátov
• Medzinárodný trestný súd
• Africká únia
• Organizácia amerických štátov
• Rada Arabských ministrov vnútra

Prezidenti organizácie od vzniku v roku 1923:[27]