Katolícka teológia

Ekleziálnosť teológie súvisí s jej spojením s činnosťou Katolíckej cirkvi. Práve v tomto spočíva najväčší rozdiel medzi religionistickým a teologickým charakterom oboznamovania sa s katolíckym kresťanstvom, jeho doktrínou, vierou a Božím zjavením. Religionistika uchopuje tento predmet „zvonku“ a nestranne, zatiaľ čo teológia reflektuje vieru so zaujatím pre spásne perspektívy v tzv. horizonte zjavenej pravdy. Je možné potvrdiť, že cirkev si sama stanovuje misionárske a učiteľské poslanie, s ktorým sú úloha a zmysel teológie úzko previazané. Preto katolícki teológovia zostávajú a majú zostať vernými Magistériu, teda cirkevnej hierarchii, ktorá úradne a centralizovane rozhoduje o pravosti a vieroučnej prijateľnosti rôznych ciest vysvetľovania a reflektovania katolíckej viery. Teológia tento jav nazýva ekleziálnou zodpovednosťou. Ekleziálnosť teológie sa takto prejavuje aj v realizácii postulátov Druhého vatikánskeho koncilu (1962-65):

• návrat k Biblii a patristickému mysleniu,
• zviazanie teológie s katolíckou liturgiou,
• rozvíjanie reflexie spomínaného Božieho zjavenia v dejinnom kontexte a v kontexte súčasných ľudských problémov.

Katolícki teológovia si kladú za cieľ vždy nanovo reinterpretovať vieroučné obsahy tak, aby ich aktualizované verzie na jednej strane nemenili katolícku doktrínu, no na druhej strane by vysvetľovali veci podľa dejinno-kultúrnej situácie veriacich. To znamená, že proklamovaná pravda by mala byť zrozumiteľná pre ľudí danej doby, pre ľudí rozličných kultúr, jazykov, mentality i spirituality. Katolícka teológia sa charakterizuje otvorenosťou voči súčasnému svetu, človeku, iným vierovyznaniam a náboženstvám. Jej otvorenosť a aktuálnosť sa prejavuje v jej reflexii súčasnosti podľa vieroučných obsahov, pochádzajúcich z Božieho zjavenia. Takto teológia chce poukazovať na to, čo je nemenné v meniacich sa kultúrnych a civilizačných podmienkach. Katolícky teológ je teda odborník, ktorý sa stáva zreteľným interpretom zjavenia tak, ako toto zjavenie Boha v Biblii a katolíckej posvätnej tradícii chápe Katolícka cirkev.

Katolícka teológia nie je len výhradne vecou intelektuálneho poznania, ale chce byť formou životnej múdrosti, ktorá by odpovedala na existenciálne otázky. Vzhľadom na to, že principiálnym zmyslom teológie je rozvíjať spásne perspektívy, čiže objasňovaním viery napomáhať veriacim k spáse, tak jej zameranie na otázky pôvodu človeka, najhlbšieho zmyslu jeho života, zmyslu lásky, utrpenia, choroby je nanajvýš relevantné. Katolícka teológia takto ašpiruje na vydávanie svedectva vyznávanej katolíckej viery, adekvátne vysvetľujúc spomínané Božie zjavenie podľa toho, aké výzvy a problémy pred veriaceho človeka stavia dobová situácia a svet.