Podstata

Podstata alebo niekedy aj esencia je stránka vnútorného; súhrn vnútorných trvalých vlastností; jedna zo základných filozofických tém.

Výsledok filozofického skúmania tejto témy závisí od kategórií, ktoré v ňom intervenujú. Keď napr. Riane Eisler hovorí, že podstata je to, čo konštituuje 'povahu' druhu vecí alebo jednotlivej veci, používa explicitne kategóriu konštitúcie, povahy, týkania sa druhu, týkania sa jednotlivosti a implicitne kategóriu procesuality. Výskum širšieho kontextu Eislerovho textu týkajúceho sa podstaty by ukázal, že v Eislerovej filozofickej reflexii podstaty intervenujú aj ďalšie kategórie: kategória rozlíšenosti, určenosti, relatívnosti, jednoznačnosti atď.

Podstata je podstatou len ako základ bezprostredného bytia predmetu, len ako základ jeho existencie. Podstata je vnútorný základ.

Iónska filozofia: Podstata spočíva v súvislosti všetkých javov, ktoré majú svoj pôvod v nejakej materiálnej pralátke, ktorá môže prechádzať rozmanitými premenami.

Aristoteles: Podstata je trojaká, a to 1. látka (hylé), 2. tvar (eidos), 3. jednota látky a tvaru, vec, celok, celková podstata (to synholon, hé synholos úsiá). Prvá ani druhá podstata samo osebe neexistujú, existuje iba jednota látky a tvaru, tretia podstata, až ona vytvára skutočné bytie. Tvar je tým, čo robí vec práve tou ktorou vecou, takže ak poznávame vec, poznávame jej tvary. Samu látku poznať nemožno. Sama osebe je nepoznateľná (hýlé agnóstos kath' hautén).

Bacon: Podstata je vnútorný zákon javov, ktorý je ľudskému poznaniu prístupný na základe myšlienkovej analýzy vonkajších, vnímateľných vlastností.

Platón): Podstata má čisto myšlienkovú povahu a spočíva v ideách, ktoré sú mimo materiálneho sveta.