Justinus

Justín pochádzal zo zámožnej rodiny, jeho rodičia patrili k rímskej aristokracii. Bol vychovávaný v pohanskej viere. Dosiahol dobré vzdelanie, vynikal v rétorike, poézii, histórii a filozofii, ktorú študoval v Efeze a v Alexandrii. Obrat v jeho živote nastal okolo roku 130, kedy prijal kresťanskú vieru. Je považovaný za prvého kresťanského filozofa. Podrobne sa oboznámil s bibliou a jej časti vysvetľoval Židom, heretikom a ďalším poslucháčom. Cestoval po maloázijských mestách ako učiteľ filozofie. Od roku 150 sa jeho pôsobiskom stal Rím, kde sa z neho stal vyhľadávaný učiteľ filozofie.

Svätý Justinus bol cirkevný spisovateľ. Väčšina jeho spisov, ktoré sú zamerané predovšetkým na obhajobu kresťanstva, sa zachovala do dnešných čias. Justín písal približne po roku 150. K najvýznamnejším Justínovým dielam patria Apológia (prvá a druhá) a Dialóg so Židom Tryfónom. Pripisuje sa mu i rad iných diel (napr. List Diognetovi, De monarchia a iné). Vo svojich dielach popisuje svoj vzťah k viere, Eucharistii a rozdávaniu almužien. Je presvedčený, že človek má zachovávať vernosť ako cisárovi (podľa Kristovho výroku dajte cisárovi, čo je cisárovo) tak aj svätému Pavlovi, ktorý kázal poslúchať vrchnosť vo svetských záležitostiach. V spise Dialóg so Židom Tryfónom sa Justín na základe rozhovoru so židovským učencom, pokúsil o prepojenie židovstva a kresťanstva. V presvedčení, že Židia i pohania sa môžu dopracovať ku kresťanskej viere, napísal spis venovaný cisárovi Antoninovi Piovi. Dielo s názvom Obrana kresťanského náboženstva venoval nielen cisárovi Antoninovi Piovi, ale aj jeho nástupcovi Markovi Auréliovi a Markovmu synovi Commodovi, rímskemu senátu a celému rímskemu ľudu. Vo svojom spise nástojí na tom, že kresťanov možno súdiť iba za ich osobné priestupky a nie kvôli ich viere. Vysvetľuje v ňom základy kresťanskej vierouky a prináša i pre dnešného človeka dôležité poznatky o vnútornom živote a o organizácii kresťanských obcí. Justín je najstarším autorom, ktorý spomína evanjeliá, o ktorých hovorí ako o Pamätiach apoštolov. Okrem toho sa zmieňuje aj o Jánovom Zjavení. Záver jeho života bol tragický. Jeho protivník, kynický filozof Crescentius, ho ako kresťana udal. Justinus bol so svojimi šiestimi žiakmi zatknutý, väznený a napokon verejne sťatý. V pomerne presne zachovanom opise súdneho procesu sú uvedené Justínove slová, vyjadrujúce jeho životnú filozofiu:

Justinus býva uctievaný v rímskej Bazilike svätej Prudencie, kde sú pravdepodobne uložené jeho ostatky. Jeho žiakom bol Tatianus, ktorý písal v tretej štvrtine 2. storočia. Zásadný význam Justínovho diela spočíva v snahe zmieriť protichodnosti viery a rozumového poznania. Pripúšťal, že i diela pohanských filozofov obsahujú prvky pravdy, ale že skutočné poznanie umožnilo až kresťanstvo.

1. Justín Mučeník. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 608.

• GAŽÍK, Peter. Justín Martýr a jeho doba : pohľad do čias prenasledovania kresťanov v Rímskej ríši v 2. storočí po Kristovi vo svetle pôsobenia Justína Martýra, obrancu cirkvi, filozofa a mučeníka. 1. vyd. Martin : Biblická škola, 2003. 98 s. ISBN 80-968542-1-6.
• FIALOVÁ, Radka. Justin Mučedník a jeho Bible. Vyd. 1. V Praze : Vyšehrad, 2018. 230 s. ISBN 978-80-7601-081-9.

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Svätý Justinus na www.catholica.cz