Jozef Minďaš

Jozef Minďaš sa narodil v roku 1963 v Levoči. Zmaturoval v roku 1981 na Gymnáziu v Levoči. Následne študoval v rokoch 1981-1986 promoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (odbor meteorológia a klimatológia), ktorý ukončil ziskom titulu RNDr. Od roku 1987 do roku 1992 študoval tiež inžiniersky program Lesné inžinierstvo na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Na TU vo Zvolene následne získal v roku 1999 veľký doktorát v odbore ekológia a v roku 2004 tu habilitoval na docenta v odbore ekológie.[1]

Po ukončení štúdia meteorológie pracoval Minďaš v rokoch 1986 až 1990 pracoval v Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Banskej Bystrici ako odborný technický pracovník. Následne od roku 1990 do roku 2006 pôsobil v Lesníckom výskumnom ústave (LVÚ) vo Zvolene v rôznych pozíciách, od roku 2003 ako riaditeľ.[1] Po reštrukturalizácii a začlenení LVÚ do Národného lesníckeho centra pôsobil v roku 2006 ako riaditeľ NLC. Od decembra 2006 do júna 2009 pôsobil ako generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky.[3] Následne bol nezamestnaný. Od roku 2010 pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na SEVŠ v Skalici.[1] Zároveň od novembra 2011 viedol leteckých meteorológov v SHMÚ.[4]

V roku 2013 čelil obvineniu z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku počas jeho úradovania v Lesoch SR.[4]

V júni 2020 sa dostali na verejnosť záverečné práce absolventov SEVŠ a politikov strany SME RODINA, predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára a poslankyne NR SR Petry Krištúfkovej, ktoré sú plagiátmi.[5][6] Obaja politici v ich prácach vo veľkej časti kopírovali iné zdroje bez úpravy a náležitých citácií, obe práce však boli úspešne obhájené.[5] Jozef Minďaš bol školiteľom pri oboch prácach a Boris Kollár v diplomovej práci uvádzal bez citácií aj dielo samotného Minďaša.[7]

Jozef Minďaš je často nesprávne označovaný, že získal Nobelovu cenu za mier v roku 2007. IPCC však v roku 2012 vydal vyhlásenie, že žiaden jednotlivec nemôže byť označený ako "nositeľ" Nobelovej ceny, nakoľko ocenená bola inštitúcia a nie jednotlivci. Správna formulácia je, že Jozef Minďaš sa podieľal na vzniku Správ, ktoré boli neskôr ocenené Nobelovou cenou, ale nie je nej nositeľ.

Nobelova cena za mier v roku 2007, udelená za "úsilie vybudovať a šíriť povedomie o človekom vytvorenej klimatickej zmene a vybudovať základy na opatrenia proti klimatickej zmene", bola rozdelená medzi dvoch laureátov[8]:

1. organizácii IPCC – Intergovernmental panel on Climate Change, a
2. politikovi Albert Arnold (Al) Gore.

IPCC cenu získala ako inštitúcia, a nie ako jednotlivci spolupracujúci v rámci IPCC. Cenu však prebral jednotlivec - predstaviteľ IPCC Rajendra Pachauri, ktorý ju v príhovore (nesprávne, hoci srdečne) venoval všetkým, ktorí prispeli k vytvoreniu ocenených správ. Ako jednotlivých nositeľov ceny tak média začali (opäť nesprávne) označovať či už predstaviteľov IPCC ako Rajendra Pachauriho, spolupracujúcich vedcov, atď. čo však malo za následok precenenie prínosu či vedeckých aktivít niektorých prispievateľov. Celkový počet prispievateľov bol od 2500[4] do 9000[9].

Preto v roku 2012[10] IPCC vydala doplňujúce stanovisko, kde zdôrazňuje rolu organizácie, a nie jednotlivcov. IPCC upozorňuje, že "je nesprávne označovať akéhokoľvek predstaviteľa IPCC alebo vedca, ktorý pracoval na správach IPCC ako držiteľa Nobelovej ceny, alebo jej laureáta. Správne označenie by bolo "X prispel k vytvoreniu správ, ktoré boli ocenené Nobelovou cenou za mier v roku 2007". IPCC statement 2012

IPCC odoslala certifikáty s kópiou Nobelovej ceny všetkým koordinujúcim vedúcim autorom, hlavným autorom, editorom, členom organizácie, zamestnancom technického supportu a IPCC sekretariátu, ktorí sa podieľali na príprave správ od vzniku IPCC v roku 1988, čo zahŕňa celosvetovo od 2500[4] do 9000[9] jednotlivcov. Tieto certifikáty neboli zaslané ďalším autorom, recenzentom ani lokálnym spolupracovníkom. [10] Jozef Minďaš takto dostal IPCC certifikát s kópiou Nobelovej ceny, nie však cenu samotnú.