Jozef Majský

Absolvoval štúdium Vysokej školy ekonomickej a Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.[3] Pred novembrom 1989 pracoval ako učiteľ, námestník v strojárskom závode OBAL, š. p. v Novom Meste nad Váhom a námestník riaditeľa v bratislavskom Matadore. Jeho súkromné podnikateľské aktivity začali už tu, keďže sa mu prostredníctvom podniku darilo dovážať osobné počítače, ktoré sa v tom čase do ČSSR voľne neimportovali a boli nedostatkovým tovarom.[1]

Po novembri 1989 začal už pod novým priezviskom podnikať, založil spoločnosť Sipox Holding a stal sa jedným z prvých slovenských veľkopodnikateľov. Venoval sa obchodovaniu s ruskou ropou, následne sa sústredil na privatizáciu štátnych podnikov. Sponzoroval v tejto súvislosti politické strany, najprv HZDS, vďaka čomu ovládol Trnavské automobilové závody (TAZ), bánovecký závod Tatry a ďalšie strojárske podniky. Po nezhodách s predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom sa preorientoval na SOP a neskoršieho prezidenta Rudolfa Schustera, pričom do strany dosadil aj vtedajšiu partnerku, neskôr manželku Dianu Dubovskú. Vlastnil tiež médiá, v roku 1993 sprivatizoval vydavateľstvo celoslovenského denníka Smena, ktorý o dva roky výhodne predal. Následne ovládol denník Národná obroda a magazíny Lišiak, Profit a TV Komplet. Investorom s 50 % podielom bola rodina Majských aj v Rádiu Twist spolumajiteľa a riaditeľa Andrej Hryca, pričom rádio v čase mečiarizmu poskytovalo významný mediálny priestor protimečiarovskej opozícii a občianskym aktivitám.[4][5] Podnikateľské aktivity mal Majský aj v Česku, kde kúpil časť výrobcu nákladných automobilov LIAZ, prostredníctvom ktorého ovládal aj ďalšie spoločnosti.[6]

V Bratislave sídlil v honosnej vile pod Slavínom.[7] Vlastnil aj sídlo uprostred poľovného revíru v katastri obce Obyce, kde usporadúval poľovačky a choval divé šelmy v klietkach.[1]

Majský vtedy patril k podnikateľom, ktorí sa objavujú na rôznych spoločenských udalostiach, napríklad v relácii televízie Markíza Smotánka. Začiatkom milénia sa mu však prestalo v podnikaní dariť. Bol obvinený, že vytuneloval krachujúce nebankové spoločnosti BMG Invest a Horizont, ktoré roky lákali ľudí na extrémne vysoké výnosy. Majského spolupracovníci v čase, keď oznámili že zatvárajú pobočky, vybrali z Horizontu 40 miliónov korún a v kufríkoch ich priniesli Majskému. Majský potom tvrdil, že nemá žiadny majetok. Aj preto napríklad ako jediný z trojice nedostal peňažný trest.[7]

Po roku 2000 bol obžalovaný z viacerých podvodov, v októbri 2002 ho polícia zadržala na hraničnom priechode Petržalka – Berg, keď sa ho manželka Diana Dubovská, vtedajšia poslankyňa NR SR za HZDS pokúšala previezť v kufri auta cez diplomatický koridor do Rakúska.[1]

Vo väzbe strávil takmer dva roky, pričom bol obvinený z ďalších trestných činov, v auguste 2004 však vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka zariadil jeho prepustenie na slobodu. Súdny proces aj potom pokračoval, predlžovali ho však obštrukcie Majského obhajcov a lekárskymi posudkami dokladané choroby. V decembri 2006 skončil pre vyhýbanie sa súdu opätovne vo väzbe a v apríli 2007 bol odsúdený na 12 rokov odňatia slobody. Jeho spoločníci Dávid Brtva a Patrik Pachinger dostali 11 a 10 rokov. Všetci však podali odvolanie a v októbri 2007 Najvyšší súd SR rozsudky pre konštatované chyby v konaní zrušil, čím sa prípad vrátil na začiatok a Majský bol prepustený na slobodu.[1]

Začalo sa nové konanie, podobne ako pôvodné však bolo predlžované prieťahmi a obštrukciami zo strany obžalovaných aj obhajcov. Až v roku 2015 udelil Majskému Špecializovaný trestný súd v Pezinku trest odňatia slobody na 9 rokov za trestný čin podvodu. Rovnako ako v roku 2007 nasledovalo odvolanie na Najvyšší súd a ďalšia séria obštrukcií.[8][9]

V júni 2020 bol Majský na základe európskeho zatýkacieho rozkazu zadržaný v Ostrave a o jeho vydaní na Slovensko rozhodne tamojší súd.[10] 29. júla 2020 trojčlenný senát Najvyššieho súdu zamietol odvolanie Majského proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku a uznal ho v neprítomnosti vinným a potvrdil mu 9-ročný trest. Rozsudok je právoplatný.[11]

• HAVRANOVÁ, Ivana. Som Jozef Majský. 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 2013. 140 s. ISBN 978-80-8114-197-3.

• Články týkajúce sa Jozefa Majského v denníku SME