Dobroslav Trnka

• február 2004 – február 2011 generálny prokurátor Slovenskej republiky
• 1999 – 2004 námestník generálneho prokurátora SR – hlavný vojenský prokurátor
• 1993 – 1999 vojenský obvodný prokurátor v Bratislave
• 1990 – 1993 prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave
• 1990 ukončenie odvelenia vo vyšetrovacom tíme Generálnej prokuratúry – Hlavnej vojenskej prokuratúry  Praha
• 1989 vyšetrovací tím Generálnej prokuratúry – Hlavnej vojenskej prokuratúry Československej socialistickej republiky na riešenie udalostí zo 17. novembra 1989
• 1989 vykonanie justičných skúšok na Generálnej prokuratúre – Hlavnej vojenskej prokuratúre Československej socialistickej republiky – ustanovený do funkcie vyšetrovateľa Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave
• 1988 prijatý do služobného pomeru profesionálneho vojaka so zaradením na Vojenskú obvodnú prokuratúru v Bratislave na funkciu právny čakateľ[1]

Začínajúci vyšetrovateľ vojenskej prokuratúry Trnka mal však v tom čase ešte veľa zodpovednej práce – bol členom tímu, ktorý po Nežnej revolúcii vyšetroval nezákonné aktivity ŠtB a polície. Trnkova skupina bola pri skúmaní aktivít len relatívne úspešná, podarilo sa jej síce vďaka zodpovednej práci získať dosť  dôkazov na to, aby súd uznal posledného šéfa ŠtB Lorenca vinným, odsúdený však nikdy nebol. Na začiatku deväťdesiatych rokov už Dobroslav Trnka pracoval ako vojenský prokurátor. Do styku s politikmi síce bežne neprichádzal, na stôl sa mu vtedy dostala kauza Tisova Vila. Hlavným podozrivým bol vtedajší predseda HZDS Vladimir Mečiar, ktorý vraj nariadil krádež spisov ŠtB z vila v Trenčíne, ktoré potom mohol využívať v politickom boji. Aj keď sa vyšetrovanie nepodarilo dotiahnuť do konca, pretože dospelo k nejasným záverom, Trnku povýšili na šéfa Vojenskej obvodnej prokuratúry a vybudoval si imidž osobnosti, ktorá v tom čase, ako jedna z mála, stála proti Mečiarovi. Dôvera v Trnkove schopnosti pritom každou kauzou rástla.[2]

Polícia 16. januára 2020 zadržala Dobroslava Trnku v jeho dome v Hamuliakove. Bývalý generálny prokurátor je obvinený zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Trnku obvinili na základe jeho rozhovoru s exministrom Smeru Jánom Počiatkom o kauze Lemikon. Stretnutie s ním si zaznamenal na skrytú kameru, ktorú mu v pracovni pomáhal nainštalovať v súčasnosti už odsúdený podnikateľ Marian Kočner. Trnka v súčasnosti čelí už aj disciplinárnemu konaniu, ktoré navrhol voči nemu začať bývalý generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Spravil tak totiž pár dní po tom, čo bola zverejná nahrávka toho, ako Trnka s Kočnerom inštalujú kameru na Generálnej prokuratúre. Podľa polície mal nahrávky Gorily u seba v rokoch 2007 až 2014, teda aj v čase, keď stál na čele prokuratúry. Záznam mu poskytol Kočner. Dôvodom, pre ktorý u seba Trnka Gorilu držal, bol podľa polície "úmysel zadovážiť sebe a M.K. (Kočnerovi) majetkový prospech a zároveň v úmysle zadovážiť neoprávnenú výhodu osobám, ktorých rozhovory obsahujúce skutočnosti nasvedčujúce spáchanie trestného činu sú zachytené na predmetnej zvukovej nahrávke".[3]