Josef Václav Myslbek

Narodil sa v rodine maliara izieb. V začiatkoch umeleckej dráhy sa učil v ateliéri u sochára Václava Levého. Po jeho smrti roku 1870 sa rýchlo osamostatnil.

Študoval maliarstvo na Akadémii výtvarných umení, kde sochárske oddelenie vtedy neexistovalo. V roku 1873 sa oženil, so svojou ženou Karolinou mali postupne osem detí, z ktorých väčšina však zomrela v nízkom veku. Aby uživil rodinu, intenzívne pracoval, väčšinou na niekoľkých zákazkách súčasne. K svojim dielam bol veľmi kritický a zväčša ich mnohokrát prepracovával, keď s príslušnou verziou nebol úplne spokojný.

Väčšinu života prežil v Prahe. Roku 1878 podnikol krátku, ale dôležitú cestu do Paríža; navštívil Louvre kde sa zoznámil s moderným francúzskym sochárstvom. Nadviazal aj celoživotné priateľstvo s Václavom Brožíkom a Vojtěchom Hynaisom.

V roku 1885 sa stal profesorom na Umelecko-priemyselnej škole, roku 1896 prešiel na Akadémiu výtvarných umení, kde učil až do odchodu do dôchodku v roku 1919.

Josef Václav Myslbek zomrel v Prahe v nedožitých 74 rokoch a je pochovaný na vyšehradskom Slavíne.

Socha sv.Václava v noci

Myslbekovo sochárske dielo bolo od začiatku ovplyvnené klasicizmom, novorenesanciou, antikou a secesiou. Tematická orientácia Myslbekovej tvorby vychádzala z ideí českého obrodeneckého hnutia. Z umelcov mal na neho významný vplyv maliar Josefa Mánesa – podobne ako on vytváral Myslbek typy českých bájnych hrdinov a skutočné osobností českej histórie.

Myslbekovu sochársku tvorbu možno rozdeliť na idealizovanú (báje, z histórie vychádzajúca tvorba) a realistickú (tzv. monumentálny realizmus). V realizme uplatňoval Myslbek zásady klasickej harmónie („Kardinál Schwarzenberg“, „Humanita“ či „Oddanosť“). Vrcholom Myslbekovej monumentálno realistickej tvorby je potom jazdecká socha sv. Václava, umiestnená na pražskom Václavskom námestí. Na tomto diele pracoval viac ako tridsať rokov.

Josef Václav Myslbek nezostával len pri tvorbe mnonumentálnych diel, nezanedbateľnou súčasťou jeho diela je portrétna činnosť. Je autorom sochárskych portrétov mnohých významných osobností 19. storočia, napríklad Františka Palackého.

Žrebec Ardo, socha jazdeckej predlohy súsošia sv. Václava, umiestnená v Košiciach

• sv. Jozef s Ježiškom (roku 1887 zaňho dostal na Parížskom salóne čestné uznanie)
• Ukrižovaný (zlatá medaila Parížskeho salónu 1892)
• súsošie pre Palackého most (po 2. svetovej vojne bolo premiestnené na Vyšehrad):
  • Záboj a Slavoj
  • Přemysl a Libuše
  • Šárka
  • Lumír s Písní
• výzdoba interiéru Národního divadla, okrem iného busta Bedřicha Smetanu vo foyeru, on a jeho spolupracovníci boli neskôr označovaní ako generácia Národního divadla
• náhrobok kardinála Bedřicha kniežaťa Schwarzenberga v chráme svätého Víta – dielo získalo Zlatú medailu na Svetovej výstave v Paríži
• Humanita
• Oddanosť
• pomník Karla Hynka Máchu na Petříne
• súsošie „Spevohra“ a „Činohra“ na bočnom portáli fasády Národního divadla
• jazdecká socha svätého Václava na Václavskom námestí v Prahe. Ide vlastne o súsošie českých patrónov. Okolo sv.Václava boli v roku 1912 umiestnené sochy sv. Prokopa, sv. Anežky a sv. Ludmily. V roku 1924 bola osadená socha sv. Vojtecha. Spoluautormi súsošia sú architekt Alois Dryák a sochař Klouček.

• Quido Kocian
• Jan Ladislav Kofránek
• Josef Mařatka
• Karel Pokorný
• Stanislav Sucharda
• Ladislav Šaloun
• Otakar Španiel
• Jan Štursa

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Josef Václav Myslbek

• Životopis