Pomník svätého Václava

Potom, čo bola v roku 1879 baroková jazdecká socha sv. Václava prenesená na Vyšehrad, vznikla potreba vytvoriť novú a modernejšie poňatú sochu tohto významného svätca.

Súťaž na vytvorenie novej jazdeckej sochy svätého Václava bola vypísaná v januári 1894 a zúčastnilo sa jej osem sochárov. Výberové konanie bolo prístupné len umelcom, ktorí sa v Čechách narodili, alebo tu žili. Prvá cena nakoniec nebola v súťaži vôbec udelená a druhú cenu si rozdelil Josef Václav Myslbek a Bohuslav Schnirch. Obaja však boli vyzvaní k tomu, aby svoje diela ešte vylepšili a upravili. Bohuslav Schnirch poňal jazdeckú sochu svätého Václava ako sochu svätca idúceho na koni a žehnajúceho davom, s výrazným praporcom s Mariánskym obrazom (Paládiom krajiny Českej). Myslbek naopak zvolil netradičnú podobu svätého Václava ako bojovníka. Po vzrušených diskusiách v kruhoch odbornej i laickej verejnosti, a tiež v kruhoch politických, bola nakoniec zákazka zadaná Myslbekovi.
Pôvodný model bol následne mnohokrát zmenený a časom bola jazdecká socha svätého Václava na modeli doplnená ešte štyrmi sochami stojacich svätcov. Pôvodne sa malo jednať o sv. Ľudmilu, sv. Prokopa, sv. Vojtecha a sv. Ivana. Socha sv. Ivana bola nakoniec nahradená sochou sv. Anežky. Socha sv. Vojtecha mala v prvých plánoch stáť na čelnej strane podstavca, ale keďže nie je dokonale vytborená (pri bližšom pohľade soche akoby chýba jedna noha) bola umiestnená dozadu a v popredí sa ocitla socha sv. Prokopa. Pri tvorbe hlavnej časti pomníka sa Myslbek inšpiroval svatováclavským pokladom - prilbicou, mečom a drôtenou košeľou. Veľkú pozornosť venoval tiež podobám tvárí všetkých svätcov, napr. sv. Vojtech má tvár arcibiskupa Františka Schönborna]a sv. Prokop zase tvár samotného J. V. Myslbeka. Modelom pre sochu koňa sa stal sedemročný žrebec Arda patriaci armáde. Okrem architekta Aloisa Dryáka sa na konečnej podobe pomníka podieľal ešte Celda Klouček (architektonický dekor na sokli). Do bronzu pomník odliala firma Bendelmayer.

Letopočet 28. 10. 1918, zasadený do dlažby pred pomníkom, bol odhalený 27. októbra 1935. Ozdobný bronzový reťaz okolo pomníka bol inštalovaný v roku 1979 a vyhotovil ho akademický sochár Zdeněk Kolářský. Z reťaze v súčasnosti ostali len stĺpiky s lipovými listami.

16. augusta 1995 bol pomník nariadením vlády vyhlásený národnou kultúrnou pamiatkou.[1]

K 28. októbru 2005 bolo dokončené dvojročné reštaurovanie pomníka, vykonávané akademickým sochárom Andrejom Šumberom a René Šefrom v spolupráci s odbornými pracoviskami pamiatkovej starostlivosti a s firmou Olympus (kamerové sondy vnútri sochy).[2]

Celý monument tvorí súsošie patrónov českej krajiny, ktorému dominuje najvýznamnejšie z nich, svätý Václav. Skladá sa z mohutného kvádrového podstavca, na ktorom je umiestnená vlastná jazdecká socha a z postáv sv. Prokopa, sv. Anežky Českej, sv. Ľudmily a sv. Vojtecha, stojacich uhlopriečne k všetkým rohom kvádra na samostatných pilieroch, vychádzajúcim zo spodného, ​​spoločného základného sokla. Prvé tri z nich boli osadené v roku 1912, socha sv. Vojtecha bola doplnená v roku 1924. Celé súsošie meria na výšku i s Václavovou kopijou 7,2 metra. Vlastná socha sv. Václava váži niečo okolo 5,5 tony. Súsošie je zhotovené z bronzu. Na pomníku nájdeme nápis: SVATÝ VÁCLAVE VÉVODO ČESKÉ ZEMĚ KNÍŽE NÁŠ NEDEJ ZAHYNOUT NÁM NI BUDOUCÍM, na chodníku pred pomníkom potom dátum: 28. X. 1918.

Pôvodne mala byť socha umiestnená na rampe Národního muzea, proti čomu J. V. Myslbek protestoval a odborná verejnosť mu nakoniec dala za pravdu. Dielo je tak umiestnené na vrchole otvoreného priestoru pretiahnutého obdĺžnika námestia, ktorého hornú stranu tvorí impozantná budova Národního muzea. Tým bola docielená veľmi pôsobivá kombinácia, ktorá vyvoláva ako pocit prirodzenej spolupatričnosti oboch jeho hlavných prvkov, tak vizuálnu potenciáciu dojmu v zmysle ich dominantného postavenia v štruktúre k nim postupne sa zdvíhajúceho priestoru námestia.

Socha sv. Václava je nielen urbanisticky významnou dominantou mesta - je tiež jeho prirodzeným stredom, ktorý je obľúbený nielen jeho obyvateľmi ako najčastejšie miesto stretnutia ľudí, a to ako rýdzo súkromným (neformálne si dávajú zraz pod ocasem, pod koňom), ako aj tým, ktoré sú určené k hromadným manifestáciám najrôznejšieho druhu.
V priestore pred súsoším prebiehajú často verejné demonštrácie najrôznejších spoločenských a politických hnutí či aktivít. 28. októbra 1918 bola pri pomníku v 11. hod. dopoludnia vyhlásená Československá republika.

16. januára 1969 sa v blízkosti pomníka na protest proti sovietskej okupácii upálil Jan Palach.

Sochár David Černý vytvoril parodickú parafrázu sochy, ktorá visí v Lucerne.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pomník svätého Václava

1. Monumnet.npu.cz jazyk = český, [cit. 2011-11-20]. Dostupné online.
2. Pomníky a sochy [online]. Pražská informační služba, [cit. 2011-11-20]. Odstavec Sv. Václav. Dostupné online.

• MÁDL, Karel B.. Myslbekův svatý Václav. Zlatá Praha, september 1899, roč. 16, čís. 47, s. 553–557. Dostupné online.

• Pražské pomníky a sochy

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pomník svatého Václava na českej Wikipédii.