Jan Štursa

Štursa bol absolventom kamenárskej školy v Hořiciach a AVU v Prahe, kde bol jeho učiteľom Josef Václav Myslbek. V rokoch 1922 – 24 pôsobil ako rektor AVU. Zo začiatku bol ovplyvnený secesným symbolizmom – usiloval sa stvárniť poeticky vnútorný svet človeka (Z kúpeľa, Život uniká, Melancholické dievča). Po roku 1908 sa priklonil k zmyslovému uchopeniu plného tvaru zrelého ženského tela (Eva, Sulamit Rahu). Bol ovplyvnený aj kubizmom (reliéf Umenie, pre Mánesov most, Odpočívajúca tanečnica).

Reagoval na tragické zážitky z vojny a frontu (Pohreb v Karpatoch, Ranený). Povojnová plastika Hráč na organistrum predznamenávala estetiku civilizmu. V podstate neopúšťal základné východiska svojej zrelej tvorby – hľadanie duchovného poňatia zmyslového tvaru v bezprostrednom kontakte s videnou realitou, ktoré v povojnovom období dospelo do polohy harmonickej modelácie (Dar nebies a zeme, Víťazstvo).

Významné miesto v jeho tvorbe majú okrem portrétnej tvorby (E. Vojan, Matka umelcova, T. G. Masaryk, podobizeň M, Hübnerovej, podobizeň Maxa Švabinského) predovšetkým monumentálna realizácia (Humanita a Práca pre pylóny Hlávkovho mostu v Prahe, pomník S. Čecha a H. Kvapilovej v Prahe , B. Smetanu v Litomyšli).

• 
  Pred kúpeľom
• 
  Pamätník českej divadelnej herečky Hany Kvapilovej (1860 – 1907), Kinského záhrada, Praha
• 
  Pohreb v Karpatoch, Předměřice nad Jizerou

• Jaroslav Kvapil: O čem vím, Orbis, Praha, 1932, str. 576
• Jiří Mašín, Tibor Honty: Jan Štursa, Praha, 1981
• Václav Vilém Štech: V zamlženém zrcadle, díl. I., Praha, 1969, str. 46–7, 107, 142, 144, 147, 149, 156, 186–7, 192–4, 196–7, 203, 207, 209, 232, 234, 239, 240

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jan Štursa