Jihlavský jazykový ostrov

Nemectvo v Jihlave malo 800-ročnú tradíciu.[2] Nemecká komunita bola založená kolonizačnou vlnou, ktorú podporovali Přemyslovci, v prvej polovici 13. storočia.[2] Vtedy tu boli objavené ložiská striebra a panoval nedostatok pracovnej sily.[2] Kolonistom boli udeľované široké privilégiá a preto s baníkmi prichádzali aj remeselníci, kupci apod.[2] Nemci tak osídlili celú oblasť, v ktorej si udržiavali vedúce postavenie.[2]

Ich zásluhou bolo vypracované tzv. Jihlavské horní právo, udelené mestu okolo roku 1249.[2] Ním sa posilnilo postavenie mesta v rámci krajiny a súčasne sa vytvorili podmienky na stáročnú germanizáciu.[2]

Rozvoj továrenskej výroby na začiatku 19. storočia znamenal prílev českej pracovnej sily z českého vnútrozemia do Jihlavy.[2] Posilňovanie českého etnika, ktoré bolo predtým bez problémov ponemčované, vyvolalo zakladanie nemeckých spolkov, ktoré sa snažili o obranu a upevňovanie nemectva.[2] Takisto počet českých škôl bol podhodnotený - v roku 1910 žilo v Jihlave podľa oficiálnych štatistík 5 210 Čechov, ale sídlila tu len jedna česká základná škola s ôsmimi triedami.[2][3]

Po prvej svetovej vojne tu panovala nespokojnosť so vznikom Česko-Slovenska a pod vedením nemeckého politika Logmanna von Auen sa Nemci pokúšali vytvárať nemecké župy (Nemecké Čechy, Sudetenland, Deutschsüdmähren, Šumavská župa), ktoré sa mali stať súčasťou Nemecka, resp. Nemeckého Rakúska.[2] Česko-Slovensko ale nemecko-rakúskym nárokom neustúpilo a územie tak zostalo súčasťou ČSR.

Jihlavský jazykový ostrov bol určitý fenomén v rámci prvej i druhej republiky.[4] Adolf Hitler ho dokonca na základe mníchovskej dohody pôvodne chcel zlúčiť s Ríšou.[4] Oblasť ale nehraničila so Sudetami a preto bola na šesť mesiacov jestvovania druhej republiky ponechaná Česko-Slovensku.[4]