Nemecké Čechy

Nemecké Čechy (nem. Deutschböhmen) bola provincia Nemeckého Rakúska v severných a západných Čechách, ktorá vznikla a trvala krátko po prvej svetovej vojne. Rozprestierela sa v tých českých oblastiach, obývaných predovšetkým Nemcami, ktoré nesusedili priamo s vlastným Rakúskom (tie ktoré susedili boli administratívne pripojené priamo k Hornému Rakúsku, viď mapa).

Mapa Nemeckého Rakúska; Nemecké Čechy sú na nej vyznačené hnedou.

Dňa 28. októbra 1918 bol v Prahe vyhlásený samostatný česko-slovenský štát, čo bolo okrem iného jedným z dôvodov stiahnutia sa rakúskeho cisára Karla I. z vládnych záležitostí dňa 11. novembra 1918. Následne bola dňa 12. novembra 1918 bola vo Viedni vyhlásená republika Nemecké Rakúsko, pohrobok Rakúsko-Uhorska, ktorý sa pokúsil obnoviť rakúsku vládu aspoň nad väčšinovo nemeckými územiami zaniknutého cisárstva. Jednou z provincií tohto novovzniknutého štátu boli aj Nemecké Čechy, s hlavným mestom v Liberci (Reichenberg). Prvým zemským hajtmanom tohto celku bol rakúsky politik Rafael Pacher, ktorý bol zakrátko, 5. novembra 1918, vystriedaný Rudolfom Lodgmanom von Auen.

Koncom novembra 1918 začali česko-slovenské jednotky ťaženie do vzbúreneckých oblastí, takže už 16. decembra 1918 bol obsadený Liberec a dňa 27. decembra 1918 bolo dobyté posledné veľké vzbúrenecké mesto - Litoměřice. Povstalecká správa utiekla z Liberca cez Drážďany do Viedne. Lodgman von Auen sa ešte zúčastnil v roku rokovaní Saint-Germainskej zmluve, ktorá ale potvrdila príslušnosť Nemeckých Čiech k Česko-Slovensku.