Vyškovský jazykový ostrov

Vyškovský jazykový ostrov (nem. Wischauer Sprachinsel) (iné názvy: vyškovský jazykový ostrovček) bol nemecký jazykový ostrov, ktorý sa nachádzal asi 7 kilometrov juhozápadným smerom od okresného mesta Vyškov a 30 km východne od Brna na Morave.[1] Ležal pri cisárskej ceste, ktorá vedie z Olomouca do Brna.[1] Bol vôbec najmenšou po nemecky hovoriacou komunitou bývalého Česko-Slovenska.[1] Do roku 1910 bolo nemecké osídlenie kompaktné a majoritné. Po založení ČSR sa začal zvyšovať podiel českých obyvateľov na obyvateľstve.[1]

Vyškovskí Nemci počas druhej svetovej vojny súhlasili so zámermi vyhladiť Židov a väčšinu Slovanov, ktorých nebude možné germanizovať.[2] Súhlasili aj s vysťahovaním českého obyvateľstva z neďalekých dedín na Vyškovsku a Drahanskej vrchovine, ktorý bol súčasťou plánov na rozkúskovanie českého jazykového územia - tzv. konečné riešenie českej otázky.[2]

Dejiny

Predpokladá sa, že ostrov vznikol v druhej polovici 13. storočia následkom nemeckej kolonizácie.[2] Ich osídľovanie inicioval olomoucký biskup Bruno zo Schauenburgu.[2] Po tridsaťročnej vojne sem smeroval ďalší prúd kolonistov.[2]

Po vzniku ČSR sa miestni nestotožnili s novým štátom. Nemecké hnutie v Brne, ktoré ovplyvňovalo činnosť Nemcov v jazykovom ostrovčeku, malo ostré nacionálne zameranie.[2] Okolo časopisu Der Aufbruch (Prielom) sa sformovala skupina zástancov veľkonemeckého plánu zjednotenia Európy pod nemeckým vedením.[2]

Za Protektorátu

Po 15. marci 1939, okupácii zvyšku Česka (nem. Resttschechei), Nemci z jazykového ostrovčeka dávali najavo svoju radosť z okupácie a zániku Česko-Slovenska.[2] Nemeckí občania v Komořanoch postavili slavobránu, vyzdobili domy nemeckými vlajkami s hákovými krížmi a nadšene vítali wehrmacht.[2] Všetky nápisy v češtine a štátne znaky na verejných budovách a na českej škole boli odstránené a zničené.[2]

Pod zámienkou rozširovania vojenského priestoru sa Nemci snažili rozkúskovať a rozdeliť české jazykové oblasti a vytvoriť súvislé nemecké pásmo od Brna cez Vyškov až k Olomoucu.[2] Ríšsky protektor von Neurath už 5. septembra 1940 vydal výnos o sťahovaní 33 obcí na Vyškovsku a Drahanskej vysočine.[2] Bolo to súčasťou plánu využiť využiť jestvujúce jazykové ostrovy, ktoré tvorili kostru pásov osídlenia, ktoré malo podľa nemeckých plánov rozdeliť české osídlenie. Tak aj vyškovský jazykový ostrov sa mal stať súčasťou pásu od Brno až k Olomoucu (de facto od Rakúska až do Sliezska). Súčasne dochádzalo ku germanizácii Vyškova.

Delenie

Vyškovský jazykový ostrov tvorilo sedem obcí a jedna osada.[2]

Delil sa na tzv. horný, ktorý tvorili obce Rostěnice (Rosternitz), Zvonovice (Swonowitz) – dnes spoločná obec Rostěnice-Zvonovice, Hlubočany (Hobitschau), Lysovice (Lissowitz), Kučerov (Kutscherau) a osada s 36 súpisnými číslami Terešov (Thereschau), miestna časť Hlubočan.[1] V hornej časti tvorili Nemci 70 až 90 %.[2]

Dolný ostrovček tvorili obce Komořany (Gundrum) a Čechyně (Tschechen), dnes časť Rousínova, ktoré boli od dedín hornej časti ostrova oddelené rýdzo českými dedinami Podbřežice, Tučapy a Dražovice.[1] V dolnej časti tvorili Nemci 40 až 60 %.[2]

Demografia[1]

V období od roku 1880 do roku 1930 narástol počet obyvateľov ostrovčeka o 776 osôb (23,9 %) z 3 247 obyvateľov na 4 023.[1] Počet Nemcov v rovnakom období stúpol o 284 osôb, teda o 11 %. kým české etnikum stúplo o 480 osôb (o 89 %).[1] Česi v roku 1930 (posledné česko-slovenské sčítanie) tvorili 25,5 % všetkých obyvateľov.[1] V roku 1930 bola vo všetkých obciach, s výnimkou Čechyně (tu klesol počet Nemcov tak rapídne, že v roku 1930 tvorili len 31 %), nemecká majorita.[1]

Počas druhej svetovej vojny padlo alebo bolo nezvestných 210 miestnych Nemcov, pri náletoch a samovraždách zahynulo 59 miestnych Nemcov.[1]

Rostěnice

Rok	Rozloha	Počet domov	Počet obyvateľov	Česi	Nemci	Ostatní
1880	–	90	402	21	381	0
1900	474	96	421	4	417	0
1921	474	107	449	15	433	1
1930	474	118	445	25	420	0

Zvonovice

Rok	Rozloha	Počet domov	Počet obyvateľov	Česi	Nemci	Ostatní
1880	–	53	262	13	248	1
1900	289	58	269	5	264	0
1921	289	61	275	12	263	0
1930	289	69	278	17	261	0

Hlubočany, Terešov

Rok	Rozloha	Počet domov	Počet obyvateľov	Česi	Nemci	Ostatní
1880	–	128	600	104	496	0
1900	787	145	701	67	634	0
1910	787	151	773	56	717	0
1921	787	156	746	233	510	3
1930	787	173	748	233	514	1

Kučerov

Rok	Rozloha	Počet domov	Počet obyvateľov	Česi	Nemci	Ostatní
1880	–	126	601	100	495	6
1900	881	142	698	51	642	5
1910	882	150	706	3	703	0
1921	882	153	736	61	673	2
1930	881	188	834	105	728	1

Lysovice

Rok	Rozloha	Počet domov	Počet obyvateľov	Česi	Nemci
1880	–	81	397	18	379
1900	525	88	420	0	420
1910	525	96	438	33	405
1930	525	111	477	32	445

Komořany

Rok	Rozloha	Počet domov	Počet obyvateľov	Česi	Nemci
1880	–	114	525	225	300
1900	588	118	499	68	431
1910	588	122	520	31	489
1921	588	123	541	255	286
1930	588	148	657	262	395

Čechyně

Rok	Rozloha	Počet domov	Počet obyvateľov	Česi	Nemci	Ostatní
1880	–	89	460	61	399	0
1900	474	93	459	94	364	1
1910	474	97	518	66	450	2
1921	474	98	555	346	192	17
1930	474	122	584	348	219	17

Referencie

HANÁČEK, Mgr. Martin. Příspěvek k historii německého jazykového ostrůvku na Vyškovsku v letech 1860 – 1946 a jeho didaktické využití [online]. 2011, [cit. 2013-06-17]. Dostupné online. (po česky)
ŠŮSTEK, Václav. Historie zrady: Vyškovský německý jazykový ostrůvek 1918 – 1946, I. [online]. [Cit. 2013-06-17]. Dostupné online. (po česky)

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[an-1] HANÁČEK, Mgr. Martin. Příspěvek k historii německého jazykového ostrůvku na Vyškovsku v letech 1860 – 1946 a jeho didaktické využití [online]. 2011, [cit. 2013-06-17]. Dostupné online. (po česky)

[zrada-2] ŠŮSTEK, Václav. Historie zrady: Vyškovský německý jazykový ostrůvek 1918 – 1946, I. [online]. [Cit. 2013-06-17]. Dostupné online. (po česky)