Jeruzalemský Talmud

Jeruzalemský Talmud alebo palestínsky Talmud[1] (po hebrejsky תלמוד – učenie, štúdium)[2]:206 Je komentárom Mišny.[2]:218

Židia a judaizmus
Židia · Judaizmus · Kto je žid











Príklad dvojstránky Jeruzalemnského Talmudu zachovaného v káhirskej geníze.

Označenie

Jeruzalemský Talmud sa niekedy označuje aj „Talmud d-maarava“ čiže Západný Talmud (Izrael z pohľadu Babylónie) alebo jednoducho „J'rušalmi“ aj keď pravdepodobne nevznikol v samotnom Jeruzaleme, ale v Tiberiase.[2]:206-207

Vznik

Zozbieranie traktátov z viacerých zdrojov prebehlo pravdepodobne v 5. storočí. Poslednými rabínmi, ktorí sú v jeruzalemskom Talmude spomínaní, sú amoraiti z 5. storočia.[2]:212-213 Do textu sa však zasahovalo aj neskôr a vznikli rôzne verzie. V texte sa vyskytujú aj protiklady napriek tomu, že nie sú zmienené.[2]:214-215 Keďže Talmud pôvodne úryvky z Mišny neobsahoval, nie je jasné, z ktorej verzie Mišny autori vychádzali. Dnešné vložené úseky sa skladajú z viacerých Mišien: izraelskej a babylonskej.[2]:218

Obsah

Organizácia Jeruzalemského Talmudu je podobná Mišne, ktorú komentuje. V JT sa však nachádza aj materiál nepochádzajúci z Mišny, celkovo chýba 24 z 63 traktátov.[2]:207 Niektoré pasáže sa tiež opakujú.[2]:210

Referencie

  1. DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Základy judaizmu. 1. vyd. Bratislava : Slovenské národné múzeum, 1993. 79 s. (Judaica Slovaca; zv. 6.) ISBN 80-85753-15-4. S. 25  26.
  2. STEMBERGER, Günter. Talmud a Midraš : úvod do rabínské literatury. Preklad Petr Sláma. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1999. 447 s. (Světová náboženství.) ISBN 80-7021-301-9.

Ďalšia literatúra

  • TALMUD, JERUSALEM. In: Encyclopaedia Judaica. Ed. Fred Skolnik. 2nd ed. Zväzok 19. Som  Tn. Detroit : Macmillan Reference USA, 2007. 781 s. ISBN 0-02-865947-3. S. 483  487.

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.