Jeruzalemský Talmud
Jeruzalemský Talmud alebo palestínsky Talmud[1] (po hebrejsky תלמוד – učenie, štúdium)[2]:206 Je komentárom Mišny.[2]:218
Židia a judaizmus |
Židia · Judaizmus · Kto je žid
Prúdy a skupiny
Etnické skupiny a jazyky
Populácia (vývoj)
Filozofia a etika
Náboženské texty
Tradície a zvyky
Významné postavy
Náboženské inštitúcie
Židovská liturgia
Blízke témy
|
Označenie
Jeruzalemský Talmud sa niekedy označuje aj „Talmud d-maarava“ čiže Západný Talmud (Izrael z pohľadu Babylónie) alebo jednoducho „J'rušalmi“ aj keď pravdepodobne nevznikol v samotnom Jeruzaleme, ale v Tiberiase.[2]:206-207
Vznik
Zozbieranie traktátov z viacerých zdrojov prebehlo pravdepodobne v 5. storočí. Poslednými rabínmi, ktorí sú v jeruzalemskom Talmude spomínaní, sú amoraiti z 5. storočia.[2]:212-213 Do textu sa však zasahovalo aj neskôr a vznikli rôzne verzie. V texte sa vyskytujú aj protiklady napriek tomu, že nie sú zmienené.[2]:214-215 Keďže Talmud pôvodne úryvky z Mišny neobsahoval, nie je jasné, z ktorej verzie Mišny autori vychádzali. Dnešné vložené úseky sa skladajú z viacerých Mišien: izraelskej a babylonskej.[2]:218
Obsah
Organizácia Jeruzalemského Talmudu je podobná Mišne, ktorú komentuje. V JT sa však nachádza aj materiál nepochádzajúci z Mišny, celkovo chýba 24 z 63 traktátov.[2]:207 Niektoré pasáže sa tiež opakujú.[2]:210
Referencie
- DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Základy judaizmu. 1. vyd. Bratislava : Slovenské národné múzeum, 1993. 79 s. (Judaica Slovaca; zv. 6.) ISBN 80-85753-15-4. S. 25 – 26.
- STEMBERGER, Günter. Talmud a Midraš : úvod do rabínské literatury. Preklad Petr Sláma. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1999. 447 s. (Světová náboženství.) ISBN 80-7021-301-9.
Ďalšia literatúra
- TALMUD, JERUSALEM. In: Encyclopaedia Judaica. Ed. Fred Skolnik. 2nd ed. Zväzok 19. Som – Tn. Detroit : Macmillan Reference USA, 2007. 781 s. ISBN 0-02-865947-3. S. 483 – 487.