Javier Fernández López

Prelomovou bola pre Fernándeza sezóna 2008/9. Na majstrovstvách Európy 2009 dosiahol 11. miesto, na majstrovstvách sveta v tom istom roku skončil 19., vďaka čomu vybojoval pre Španielsko miestenku do krasokorčuliarskej súťaže mužov na Zimné olympijské hry 2010 ako prvý mužský sólista od roku 1956.[4]

V sezóne 2009/2010 sa Fernández po prvýkrát zúčastnil súťaží série ISU Grand Prix, ktorých sa zúčastňujú najlepší krasokorčuliari sveta. V etape „Trophée Eric Bompard“ obsadil 11. miesto. Prvýkrát zvíťazil v súťaži „Merano Cup“ v Taliansku, kde prvý raz predviedol vo voľnej jazde štvoritý skok - toeloop. Jeho stúpajúca výkonnosť sa potvrdila aj v roku 2010, kedy sa na majstrovstvách Európy umiestnil v prvej desiatke (obsadil 8. miesto).

Po vyše päťdesiatich rokoch bol Fernández prvým španielskym krasokorčuliarskym sólistom, ktorý súťažil na zimných olympijských hrách (pred ním to bol v roku 1954 Dario Villaba).[6] Na Zimných olympijských hrách 2010 obsadil 14. miesto a v tom istom roku na majstrovstvách sveta skončil dvanásty, pričom si vylepšil svoje osobné rekordy v krátkom programe aj vo voľnej jazde.

Fernández na MS 2011

Fernández nasledoval svojho trénera Nikolaja Morozova, ktorý sa rozhodol vrátiť do Ruska, a začal trénovať v Moskve a Daugavpils v neďalekom Lotyšsku. Na španielskom šampionáte v roku 2011 si Fernández počas rozkorčuľovania porezal ruku a kvôli následnému lekárskemu ošetreniu sa nestihol znovu rozcvičiť,[7] nedokázal obhájiť majstrovský titul a obsadil druhé miesto za Javierom Rayom. Keďže Španielsko malo dve miestenky na majstrovstvá Európy 2011 vďaka Fernándezovmu umiestneniu na predchádzajúcom európskom šampionáte, mohlo nominovať oboch krasokorčuliarov. Vo švajčiarskom Berne Fernández dvakrát spadol v krátkom programe, ale vďaka voľnej jazde sa z priebežného jedenásteho miesta dostal na konečné deviate miesto. Toto umiestnenie garantovalo Španielsku opäť dve miesta na nasledujúce majstrovstvá Európy.

Na majstrovstvách sveta 2011 v Moskve predviedol vo svojej voľnej jazde dva štvorité skoky - toeloop a salchow a obsadil celkové 10. miesto. Prvýkrát sa tak umiestnil na majstrovstvách sveta v prvej desiatke (čo rovnako ako na majstrovstvách Európy zabezpečilo Španielsku dvoch pretekárov na nasledujúcich majstrovstvách sveta).[8]

V júni 2011 Fernández avizoval, že ukončil spoluprácu s Morozovom a dočasne odchádza trénovať do Kanady pod vedením Briana Orsera.[7] Ako hlavnú príčinu tohto kroku uviedol, že Morozov sa venuje viac francúzskemu reprezentantovi Florentovi Amodiovi.[7][9] Jedným z hlavných cieľov nasledujúcej sezóny sa pre Fernándeza stalo zaradenie štvoritého skoku do krátkeho programu.[7]

Na svojej prvej súťaži sezóny 2011/2012 na „Nebelhorn Trophy 2011“ skončil štvrtý a v interview po súťaži potvrdil, že bude naďalej pokračovať v tréningu pod vedením Briana Orsera s choreografmi Davidom Wilsonom a Jeffreym Buttleom v kanadskom Toronte.[10] Keďže skoky vrátane štvoritých mal zvládnuté, Orser sa v tréningu zameral hlavne na piruety, prechody a celkový prejav.[9]

V tejto sezóne bol Fernández v rámci série „Grand Prix“ nominovaný na „Skate Canada 2011“ a „Cup of Russia 2011“. Na prvej skočil v krátkom programe čistý štvoritý toeloop a bol priebežným lídrom súťaže pred Japoncom Takahašim a domácim Chanom. V celkovom poradí obsadil striebornú priečku a vylepšil svoje osobné kombinované maximum o vyše 30 bodov. Zároveň sa stal prvým španielskym krasokorčuliarom, ktorý získal medailu na súťaži série „ISU Grand Prix“.[3] Na Ruskom pohári skočil druhý s celkovým skóre 241,63 bodov, čo predstavovalo stratu iba 0,03 bodu na víťaza Juzuru Hanjú z Japonska. Fernández sa tak kvalifikoval do „Finále Grand Prix“, ktoré sa konalo v kanadskom Quebecu a získal na ňom bronzovú medailu, historicky prvú medailu z Finále GP pre španielskeho pretekára.[11] V decembri 2011 ešte Fernández stihol obhájiť titul na majstrovstvách Španielska s náskokom vyše osemdesiat bodov za druhým Felipem Montoyom.[12]

Záver sezóny už nebol pre Fernándeza taký úspešný. Na Majstrovstvách Európy 2012 skončil šiesty a na Majstrovstvách sveta 2012 deviaty.

Javier Fernández počas voľnej jazdy "Charlie Chaplin" počas finále ISU Grand Prix v roku 2012

Fernández začal sezónu 2012/2013 na súťaži „Finlandia Trophy 2012“, kde zíkal bronzovú medailu. Jeho prvým podujatím série ISU Grand Prix bola „Skate Canada International 2012“. Získal zlato, ktoré bolo historicky prvé zo súťaže série ISU Grand Prix pre krasokorčuliara zo Španielska. Vďaka štvrtému miestu na „NHK Trophy 2012“ sa znovu kvalifikoval na finálovú súťaž ISU Grand Prix v Soči. V krátkom programe bol priebežne piaty, ale po víťaznej voľnej jazde na motívy Charlieho Chaplina, v ktorej predviedol kombináciu štvoritý salchow-trojitý toeloop, štvoritý salchow a štvoritý toeloop, skončil na celkovom štvrtom mieste.[13] Stal sa tak druhým Európanom v histórii, ktorý skočil tri štvorité skoky v jednom programe (prvým bol Brian Joubert, ktorý skočil na „Cup of Russia 2006“ kombináciu štvoritý touloop-dvojitý touloop, štvoritý touploop a štvoritý salchow[14]) a zároveň prvým Európanom, ktorý v programe skočil kombináciu štvoritého a trojitého skoku.

V decembri 2012 získal Fernández svoj tretí titul majstra Španielska. Na majstrovstvách Európy v januári 2013 získal ako prvý Španiel titul majstra Európy a vytvoril si nový osobný rekord s celkovým získaným skóre za krátky program a voľnú jazdu - 274,87 bodu. Na majstrovstvách sveta v kanadskom Londone bol Fernández po krátkom programe siedmy a po chybách v kombináciách vo voľnej jazde štvrtý. Celkovo obsadil tretie miesto za trojnásobným majstrom sveta Patrickom Chanom a strieborným Denisom Tenom. Stal sa tak prvým španielskym krasokorčuliarom, ktorý získal medailu na majstrovstvách sveta.

V októbri 2013 sa Fernández zúčastnil tímovej súťaže na „Japan Open 2013“ ako súčasť tímu Európa spoločne s Michalom Březinom, Adelinou Sotnikovovou a Irinou Sluckou. Dosiahol 176,91 bodu vo voľnej jazde a vyhral súťaž mužov, ako „Team Europe“ získali tretie miesto. V súťažiach série „ISU Grand Prix“ sa mu v tejto sezóne darilo menej - na „NHK Trophy 2013“ bol piaty a na „Rostelecom Cupe 2013“ tretí, čo nestačilo na postup do finálovej súťaže Grand Prix.

V decembri 2013 vyhral svoj štvrtý titul majstra Španielska. Počas sezóny sa u Fernándeza vyskytol netradičný problém s korčuliarskymi topánkami, ktoré mu, zrejme od veľkej námahy pri štvoritých skokoch, začali praskať. Pri nových nevyjazdených topánkach mal zas problém bezchybne skákať. Preto sa rozhodol po dvoch pároch nových topánok použiť svoje staré.[15] Na Majstrovstvách Európy 2014 Fernández suverénne zvíťazil v oboch častiach súťaže a obhájil európsky titul.

Vrcholom sezóny 2013/2014 boli Zimné olympijské hry v Soči vo februári 2014. Po krátkom programe bol tretí, vo voľnej jazde skončil piaty, čo mu stačilo iba na konečné štvrté miesto so stratou 1,18 bodu na bronzového medailistu Denisa Tena. Fernández ukončil svoju sezónu bronzovou medailou na Majstrovstvách sveta 2014 v japonskej Saitame.

Spočiatku mal Fernández v pláne vynechať súťaže série „Grand Prix“ v tejto sezóne a sústrediť sa na európsky a svetový šampionát. Svoje rozhodnutie však zmenil po tom, že bolo zverejnené, že Finále Grand Prix sa uskutoční v jeho domovskej krajine, v Barcelone.[16] Na „Skate Canada International 2014“ získal striebro a na súťaži „Rostelecom Cup 2014“ získal zlato. Zabezpečil si tak účasť na Finále Grand Prix, kde bol piaty v krátkom programe, druhý vo voľnej jazde a získal striebornú medailu.

V januári 2015 na Majstrovstvách Európy v Štokholme po víťazstvách v krátkom programe aj voľnej jazde druhýkrát obhájil titul majstra Európy a získal tretie európske zlato za sebou. Na Majstrovstvách sveta 2015 v Šanghaji bol druhý v oboch segmentoch, napriek tomu mu celkový súčet bodov z oboch častí súťaže (273,90 bodu) zabezpečil víťazstvo pred olympijským víťazom Juzuru Hanjú a olympijským bronzovým medailistom Denisom Tenom. Stal sa prvým krasokorčuliarom zo Španielska, ktorý vyhral titul majstra sveta.

V sezóne 2015/2016 Fernández zvíťazil na oboch súťažiach série „Grand Prix“, na ktoré bol nominovaný („Cup of China 2015“ a „Rostelecom Cup 2015“) a kvalifikoval sa tak na Finále Grand Prix v Barcelone, kde získal striebornú medailu (zlato získal Juzuru Hanjú), rovnako ako pred rokom. Vo voľnej jazde skočil tri štvorité skoky a získal 201,43 bodu, čím ako druhý krasokorčuliar v histórii prekonal hranicu 200 bodov v jednom segmente súťaže.

Počas majstrovstiev Španielska v decembri 2015 Fernández skočil v krátkom programe dva štvorité skoky po prvý raz v jeho kariére (štvoritý toeloop v kombinácii s trojitým a sólový štvoritý salchow)[17] a získal už svoj šiesty titul majstra Španielska.

Koncom januára 2016 na Majstrovstvách Európy 2016 v Bratislave Fernández predviedol kombináciu štvoritý toeloop-trojitý toeloop, sólový štvoritý salchow a trojitý axel, čo mu zabezpečilo zisk prvého miesta v krátkom programe. Zároveň si vylepšil svoj osobný rekord v krátkom programe (102,54 bodu). Stal sa iba druhým mužom v histórii, ktorý pokoril hranicu 100 bodov v tomto segmente súťaže. Vo voľnej jazde predviedol tri štvorité skoky, ale spadol pri druhom trojitom axeli. Napriek tomu skončil prvý aj vo voľnej jazde, dosiahol zisk 200,23 bodu a celkovo v súčte 302,77 bodu. Ako druhý krasokorčuliar v histórii prekročil hranicu 300 bodov. Získal svoj štvrtý titul majstra Európy v rade za sebou s náskokom vyše 60 bodov za strieborným medailistom Alexejom Byčenkom z Izraela.