Daugavpils

Daugavpils (nem. Dünaburg, rus. Двинcк – Dvinsk, poľ. Dyneburg, fín. Väinänlinna) je mesto v juhozápadnom Lotyšsku na rieke Daugave. Ide o druhé najväčšie mesto v Lotyšsku po Rige.

Daugavpils
Dünaburg, Dvinsk
2. najväčšie mesto Lotyšska
Daugavpils (Dvinsk) v roku 1912
Vlajka
Erb
Štát Lotyšsko
Súradnice 55°52′30″S 26°32′08″V
Najvyšší bod
 - výška 139 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 86 m n. m.
Rozloha 72,48 km² (7 248 ha)
Obyvateľstvo 95 467 (2016) [1]
Hustota 1 317,15 obyv./km²
Mestské práva 1275
Primátor Žanna Kulakova
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Tel. predvoľba 66 a 67
Poloha mesta v rámci Lotyšska
Poloha mesta v rámci Lotyšska
Webová stránka: daugavpils.lv
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Vývoj obyvateľstva mesta v rokoch 1772–2008
Univerzita
Pomník ochrancom mesta a hotel "Park Hotel Latgola"
Коstol svätého Petra
Daugavpilská pevnosť

Geografia

Daugavpils sa nachádza na juhovýchode krajiny, cca 250 km od Rigy. Cez mesto preteká rieka Daugava, ktorá dala mestu názov. Daugavpils má dobrú polohu, pretože sa nachádza len 33 km od hraníc s Bieloruskom a 25 km od hraníc s Litvou, čo z neho robí významný železničný uzol.

Obyvateľstvo

Etnické zloženie

Zvláštnosťou tohto lotyšského mesta je to, že tu Lotyši netvoria ani pätinu obyvateľov. Až do delenia Poľska v roku 1772 tu žila silná poľská komunita, ktorá tvorila podstatnú časť obyvateľov. Aj dnes tvoria Poliaci takmer 15 % obyvateľov mesta. Po roku 1772 sa tu sťahovali pravoslávni Rusi a Bielorusi. Ich počet sa prudko zvyšoval hlavne v období sovietskej vlády. Dnes má mesto viac ako 50 % ruského obyvateľstva a takmer 8 % bieloruského obyvateľstva. Židia boli takmer úplne zlikvidovaní počas nacistickej okupácie. Ostatné minority sú takmer bezvýznamné.

Národnostné zloženie (2010) [2]
Rusi
  
 51,8 %
Lotyši
  
 18 %
Poliaci
  
 14,4 %
Bielorusi
  
 7,6 %
Ukrajinci
  
 2,1 %
Litovci
  
 0,9 %
Ostatní
  
 5,2 %


Náboženské zloženie

Zaujímavosťou mesta je aj jeho konfesionálne zloženie. Väčšina obyvateľstva sa hlási k pravoslávnej cirkvi (Ruská pravoslávna cirkev, patriarchát Moskva). Ide najmä o Rusov, Bielorusov, Ukrajincov, ale aj malú skupinu Lotyšov. Tunajší Lotyši (často sa hlásia k etnickej skupine Latgalov) sú prevažne rímski katolíci (v ostatných častiach Lotyšska sú Lotyši evanjelici). K rímskym katolíkom sa hlásia aj tunajší Poliaci a Litovci. Evanjelikov a iných veriacich je málo.

História

Prvá zmienka o Daugavpilse pochádza z roku 1275, keď tu Ernst von Rassburg z Rádu mečových bratov vybudoval kamennú pevnosť dôležitú pri bojoch s dovtedy pohanskými Litovcami. Mečoví rytieri v tomto čase ovládali územie takmer celého Lotyšska, Estónska, územia dnešnej Kaliningradskej oblasti Ruskej federácie časti Litvy a Poľska. Podnikali útoky najmä proti pohanským Litovcom, ale aj pravoslávnym Rusom, ba dokonca aj proti katolíckym Poliakom. Litovci pevnosť niekoľkokrát vážne ohrozovali. V roku 1481 zámok dobyl vládca Ruska Ivan III. Po sekuralizácii územia rádových bratov (prešli na protestantizmus) sa Daugavpils stal súčasťou Poľsko-Litovského štátu. Práve v tomto čase sa začal odlišný vývoj Latgalska. Ostatné časti Lotyšska sa stali súčasťou Švédskeho panstva a presadilo sa tam evanjelické náboženstvo (Švédi boli evanjelici a podporovali protestantizmus v celej Európe). Latgalsko pod poľskou vládou zostalo rímskokatolícke. V roku 1655 mesto dobyli Švédi a v roku 1656 ruské vojská. Počas ruskej vlády v rokoch 1656 až 1657 sa mesto volalo Borisoglebsk. Potom sa stalo opäť súčasťou Poľsko-litovskej únie. Po prvom delení Poľska v roku 1772 pripadol Daugavpils Ruskému impériu. V meste sa začali budovať pravoslávne chrámy a pribúdalo ruského obyvateľstva. Vybudovala sa aj železničná trať Sankt Peterburg–Varšava, ale aj trate do Vitebska a Rigy. Daugavpils sa tak stal železničnou križovatkou a strategickým dopravným uzlom. V Pskovskej gubernii, do ktorej bol začlenený sa staj najväčším mestom. Od roku 1893 sa mesto nazývalo ruským názvom Dvinsk. V roku 1914 mal Dvinsk 112 837 obyvateľov.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny malo mesto ťažké časy. V rokoch 1915 až 1918 sa tu stabilizoval východný front (pozičná vojna). Mesto sa stalo pre obe bojujúce strany akýmsi východným Verdunom. Až po boľševickej revolúcii na základe brest-litovského mieru obsadili Dvinsk 18. februára 1918 nemecké vojská. V decembri 1918 ich vystriedala Červená armáda a mesto sa stalo časťou Sovietskeho Ruska. V januári 1920 počas vojny medzi Poľskom a boľševikmi obsadili mesto Poliaci. Od 11. augusta 1920 sa stalo súčasťou nezávislého Lotyšska.

Po uzatvorení zmluvy medzi ZSSR a nacistickým Nemeckom obsadili mesto 17. júna 1940 sovietske vojská. 26. júna 1941 ich vytlačili počas útoku na ZSSR nacistické vojská. Počas nacistickej okupácie bolo zlikvidované početné židovské obyvateľstvo. 27. júla 1944 boli nacisti vytlačení sovietskymi vojskami a mesto sa opäť stalo súčasťou ZSSR až do vyhlásenia nezávislosti Lotyšska v roku 1991. Stalo sa súčasťou Lotyšskej sovietskej socialistickej republiky.

Pamiatky

V meste sa nachádza veľa architektonických pamiatok, ktoré pripomínajú jednotlivé etapy historického vývoja mesta.

Referencie
  1. «Latvijas iedzīvotāju skaits pašvaldībās pagastu dalījumā»
  2. Tabula: IS20. PASTĀVĪGO IEDZĪVOTĀJU NACIONĀLAIS SASTĀVS REĢIONOS UN REPUBLIKAS PILSĒTĀS GADA SĀKUMĀ [online]. Data.csb.gov.lv, [cit. 2011-09-15]. Dostupné online.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Daugavpils
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.