Sergej Alexandrovič Jesenin
Sergej Alexandrovič Jesenin, po rusky: Сергей Александрович Есенин (* 3. október 1895 (podľa starého ruského datovania 21. september) Konstantinovo - † 28. december 1925 Petrohrad) bol ruský básnik.
| Sergej Alexandrovič Jesenin | |||
 ruský básnik | |||
| Osobné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 3. október 1895 | ||
| Konstantinovo, Ruské impérium | |||
| Úmrtie | 28. december 1925 (30 rokov) | ||
| Leningrad, ZSSR | |||
| Národnosť | ruská | ||
| Dielo | |||
| Literárne hnutie | imažinizmus | ||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
| Sergej Alexandrovič Jesenin na esenin.ru | |||
 | Sergej Alexandrovič Jesenin (multimediálne súbory na commons) | ||
| |||
Život
Od roku 1912 pracoval ako predavač, neskôr ako korektor v tlačiarni, a až v roku 1915 sa v Petrohrade začal živiť písaním. V roku 1916 vyšla jeho prvá básnická zbierka Dúha [rusky: Radunica].
Sergej Jesenin bol celkovo päťkrát ženatý. V roku 1914 sa civilne zosobášil s Annou Izrjadnovou, s ktorou mal syna Jurija. V roku 1917 sa oženil so Zinajdou Rajchovou (rozvod v októbri 1921), s ktorou mal dcéru Taťjanu a syna Konstantina. V roku 1922 sa zosobášil s americkou tanečnicou Isadorou Duncanovou (rozvod v roku 1923), v roku 1923 sa oženil s Galinou Benislavskou a v septembri roku 1925 so Sofiou Andrejevnou Tolstou (vnučka L. N. Tolstého).
Jesenin bol hlavným predstaviteľom ruského imažinizmu. Bol prírodný a milostný lyrik, mal sympatie pre staré patriarchálne Rusko a ruskú prírodu, ktorú v básňach idealizoval. Ako citlivý človek sa nedokázal vyrovnať s prvou svetovou vojnou a bolševickou revolúciou, ktorá v ňom vzbudila mnoho rozporov.
Po revolúcii viedol bohémsky život, upadal do depresií a psychické problémy riešil alkoholom. Na istý čas bol hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni. Na konci roku 1925 spáchal v Petrohrade v hoteli samovraždu obesením. Existuje teória, že bol fyzicky odstránený sovietskym režimom. Deň pred samovraždou dal svojmu priateľovi Volfovi Erlichovi lístoček, ktorý si mal prečítať až neskôr, bolo na ňom napísané krvou:
| До свиданья, друг мой, до свиданья. | Dovidenia, drahý, dovidenia, |
| Милый мой, ты у меня в груди. | v mojom srdci zostaneš naveky. |
| Предназначенное расставанье | Osud je spočítaný, nie je na výber |
| Обещает встречу впереди. | Zvedie nás až zajtrajšok ďaleký.' |
| В этой жизни умирать не ново, | Umierať – na tom nič nového nie je. |
| Но и жить, конечно, не новей. | Ani žiť však nie je novšie |
Reakcia Majakovského na jeho smrť: „V živote tomto umrieť ťažké nie je, je omnoho ťažšie život vytvárať.“
Literatúra
- Sergej Jesenin ve vzpomínkách. Praha : Lidové nakladatelství , 1975. 240 s.
- PAŠTEKOVÁ, Soňa: Bunin, Andrejev, Jesenin : Štúdie z ruskej moderny a avantgardy. Bratislava : Veda , 1998. 112 s. ISBN 80-224-0520-5