Ján VIII. (Byzantská ríša)
Ján VIII. Palaiologos (starogr. Ιωάννης Η' Παλαιολόγος – Ióannes VIII. Palaiologos; * 17./18. december 1392, Konštantínopol – † 31. október 1448, Konštantínopol) bol predposledný cisár Byzantskej ríše. Ako spoluvládca svojho otca Manuela II. vládol od roku 1408, samostatne v rokoch 1421/1425 – 1448. Zúčastnil sa na koncile vo Ferrare a Florencii, kde bola zjednaná cirkevná únia medzi Východom a Západom. Ani následné kroky kresťanskej koalície však nezabránili úpadku moci Byzancie a vzostupu Osmanov.[1][2][3]
Ján VIII. Palaiologos | |||
byzantský cisár | |||
Postava prostredného kráľa na freske od Benozza Gozzoliho v Kaplnke troch kráľov vo Florencii zobrazuje cisára Jána VIII., ktorý sa zúčastnil Florentského koncilu. | |||
Panovanie | |||
---|---|---|---|
Dynastia | Palaiologovci | ||
Panovanie | 1408/1425 – 1448 | ||
Predchodca | Manuel II. | ||
Nástupca | Konštantín XI. (brat) | ||
Biografické údaje | |||
Narodenie | 18. december 1392 Konštantínopol | ||
Úmrtie | 31. október 1448 (55 rokov) Konštantínopol | ||
Vierovyznanie | pravoslávne kresťanstvo, katolicizmus | ||
Rodina | |||
Manželka |
I. Anna Vasilievna II. Sofia z Montferratu III. Mária Megas Komnéna | ||
Otec | Manuel II. | ||
Matka | Jelena Dragaš | ||
Odkazy | |||
Ján VIII. (multimediálne súbory na commons) | |||
|
Životopis
Ján sa narodil ako najstarší syn byzantského cisára Manuela II. a Jeleny Dragašovej v decembri roku 1392. Pred rokom[2] alebo v[1] roku 1408 bol ustanovený za spoluvládcu svojho otca. V roku 1421 sa ešte za Manuelovho života stal autokratorom a vládol v podstate sám. Manuelova smrť v roku 1425 z mocenského hľadiska nič nezmenila. Pre obmedzené možnosti expanzie sa zameral na zisk Peloponézu (Morey), stále čiastočne ovládaného franskými rytiermi. Polostrov celý opanoval a začlenil do Morejského despotátu. Začal tiež expandovať do Atiky a Boiótie, no pád Solúna do rúk Osmanom (1430) znamenal citeľnú ranu do jeho mocenských snáh.[1][2]
Ján si bol vedomý, že Osmanov, ktorých moc v Európe bola v tom období už značná, bez pomoci neporazí. Obrátil sa preto so žiadosťou o pomoc na Západ, kde jednal s pápežom Eugenom IV. o cirkevnej únii. Keďže takýto krok musel byť z hľadiska Východu uskutočnený koncilom, zúčastnili sa Byzantínci v roku 1439 koncilu vo Florencii, kde bola uzavretá dohoda o únii (pozri: Cirkevná únia z Florentského koncilu). Dohoda znamenala početné ústupky voči požiadavkám Západu, čo v Konštantínopole vyvolalo značné rozhorčenie. Výsledkom koncilových jednaní bola križiacka výprava vedená uhorským magnátom Jánom Huňadim a poľským kráľom Vladislavom. Križiaci však boli v roku 1444 pri Varne porazení a Byzancia sa dostala do značného ohrozenia. Únia sa do praxe nepreviedla a sultán s vojskami v odvetnej akcii vtrhol do Grécka. Po bitke na Korintskej šiji v roku 1446 musela Osmanom platiť tribút aj byzantská Morea.[1][2][3]
V roku 1448 zomrel. Napriek tomu, že bol trikrát ženatý, nemal ani jednoho potomka a moc preto prešla do rúk jeho brata Konštantína XI.[2] Konštantín bol posledným byzantským cisárom, pretože Konštantínopol v roku 1453 obsadili Turci (pozri Pád Konštantínopola).
Referencie
- Ioannes VIII. Palaiologos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 219 – 220.
- JOHN VIII PALAIOLOGOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1053 – 1054. (po anglicky)
- JOHN VIII PALAIOLOGOS. In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 218. (po anglicky)