Bitka pri Varne

Po neúspešnej výprave proti Belehradu turecký sultán Murad II. podpísal desaťročné prímerie s Uhorskom, urobil poriadok v Karmanskom emiráte v Anatólii a v auguste 1444 rezignoval na trón v prospech svojho 12 ročného syna Mehmeda II.

Napriek mierovej zmluve Uhorsko s Benátkami a pápežom Eugenom IV. zorganizovali novú križiacku armádu. O tejto správe spomína Murad II. v súvislosti so synom, že pôvodne odmietal výzvy s tým, že nie je sultánom, no jeho prefíkaný syn mu napísal: "Ak ste sultánom Vy, veďte Vaše vojská, no ak som sultánom ja, prikazujem Vám, aby ste moje vojská viedli Vy."

Zmiešaná kresťanská armáda, skladajúca sa hlavne z uhorských a poľských vojsk, ale aj českých oddielov, pápežských rytierov, Bosniakov, Srbov, Chorvátov, Bulharov, Rumunov a Rusínov, sa stretla s početne väčšou tureckou armádou. Uhri boli slabo vyzbrojení a sľúbené posily z Valašska a Albánska neprišli. Benátky sľúbili, že budú blokovať Turkom presun vojsk cez Bospor, čo aj dodržali, ale ich najväčší obchodný konkurenti - Janov, aby si získali obchodné privilégiá od Turecka, previezli osmanské vojská na svojich obchodných lodiach cez prieliv a zaskočili križiacke vojská, pochodujúce na Varnu.

30 000 križiakov bolo rozdrvených 120 000 Turkami, pričom viac ako polovica spojeneckej armády zahynula alebo bola zranená. Smrť Vladislava III. v bitke spôsobila, že Česko a Uhorsko zostali v rukách 4 ročného Ladislava Pohrobka. Bulhari nazvali Vladislava III. nežným menom „Varnenčik“, podľa mesta, kde bojoval a zomrel, a považujú ho za bohatiera.

Porážka vojsk znamenala pre východnú Európu na niekoľko desaťročí koniec nádejam na vymanenie spod nadvlády Osmanskej ríše.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Varne

• Bitka pri Varne (česky)
• Popis bitky (česky)
• Posledná krížová výprava (česky)