Ján Mastiliak

Služobník Boží Ján Mastiliak, CSsR (* 5. november 1911, Nižný Hrabovec – † 18. september 1989, Prešov) bol gréckokatolícky kňaz, redemptorista, jeden z odsúdených v politickom procese s predstaviteľmi reholí v 50. rokoch 20. storočia.

Ján Mastiliak
gréckokatolícky kňaz
Biografické údaje
Narodenie	5. november 1911 Nižný Hrabovec, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	18. september 1989 (77 rokov) Prešov, ČSSR
Svätenia
Cirkev	gréckokatolícka
Rehoľník
Rehoľa	Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (CSsR) (redemptoristi)
Vstup	1928
Večné sľuby	2. august 1929 (17 rokov)
Diakon
Svätenie	9. august 1933 (21 rokov) Alexander Stojka eparcha mukačevský
Kňaz
Kňazská vysviacka	12. august 1934 (22 rokov) Užhorod Alexander Stojka eparcha mukačevský
Biografický portál

Mastiliaka a jeho dvoch súrodencov v detstve vychovávala matka, otec zahynul v bani v USA. V roku 1922 začal spolu so svojím bratom študovať v redemptoristickom juvenáte v Hlučíne na Morave. V roku 1928 vstúpil do noviciátu redemptoristov východného obradu v Stropkove. Po zložení rehoľných sľubov 2. augusta 1929 začal študovať v Obořišti, kde bol kňazský seminár pražskej provincie. 9. augusta 1933 ho mukačevský biskup Alexander Stojka vysvätil za diakona, o rok neskôr, 12. augusta 1934, bol v Užhorode vysvätený na kňaza. V roku 1935 dokončil svoje štúdia v Obořišti a od 25. júla krátko pôsobil v kláštore v Michalovciach. Na jeseň toho istého roku nastúpil na základnú vojenskú službu v Košiciach a potom v Prahe.

V roku 1937 ho predstavení vyslali na štúdiá do Ríma. Štúdium na Gregoriánskej univerzite zakončil licenciátom z teológie, na Pápežskom východnom inštitúte získal v roku 1942 titul Doctor in scientiis ecclesiasticis orientalibus (oboje na tému: Fuitne Vladimirus Solovjev Catholicus?). V roku 1944 sa vrátil na Slovensko. Po návrate do Michaloviec sa Mastiliak stal predstaveným michalovského kláštora. Od jesene 1945 prednášal dogmatiku, filozofiu a orientalistiku v seminári v Obořišti.

Tam bol 14. marca 1950 zatknutý a obvinený z protištátnej činnosti a špionáže v prospech Vatikánu. Vo vykonštruovanom procese, v ktorom boli spolu s ním súdení i ďalší predstavitelia katolíckych reholí (napr. jezuita František Šilhan) bol 5. apríla ako jediný odsúdený na doživotný trest. Bol väznený v Ruzyni, na Pankráci, na Mírove, vo Valdiciach a v Leopoldove. Vo väzení sedel štyri mesiace v jednej cele spolu s Gustávom Husákom, čo neskôr pozitívne ovplyvnilo obnovu gréckokatolíckej cirkvi.[1] V roku 1955 mu bol na základe amnestie prezidenta republiky trest skrátený na 25 rokov ostrého väzenia. Napokon bol podmienečne prepustený v máji roku 1965.

Po prepustení nesmel pracovať ako kňaz, preto si našiel prácu v Komunálnych službách v Prešove ako záhradník. Od roku 1966 pracoval ako tlmočník v odevných závodoch v Prešove. V roku 1968 sa zapojil do obnovy gréckokatolíckej cirkvi a bol ustanovený za predstaveného michalovskej viceprovincie redemptoristov. Zo zdravotných dôvodov sa však nemohol aktívne venovať pastorácii. Preto sa venoval hlavne výuke tajných kandidátov na kňazstvo, z ktorých bolo neskôr asi tridsať vysvätených, spovedaniu a duchovnému vedeniu. Svoje jazykové znalosti (ovládal 14 jazykov) využil na plodnú prekladateľskú aktivitu: pre potreby tajného štúdia a rehoľnej i laickej formácie preložil vyše sto titulov zahraničnej literatúry do slovenčiny. Tieto preklady sa potom šírili samizdatom.

Zomrel v Prešove krátko pred pádom komunistického režimu.

31. januára 2015 bol otvorený jeho beatifikačný proces.[2]