Martin Slobodník

Martin Slobodník patril k prvej generácií sinológov z rokov 1988 – 1994. V rokoch 1988 – 1994 študoval na Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, odbor sinológia – prekladateľstvo a tlmočníctvo na Katedre jazykov a kultúr krajín Ďalekého východu.[2]

V rokoch 1991 – 1993 absolvoval študijný pobyt na Katedre čínskeho jazyka a kultúry Pekinskej univerzity v ČĽR, štúdium klasickej a modernej čínštiny, čínskych dejín. Od septembra 1996 do júla 1998 absolvoval študijný pobyt na Katedre jazykov a kultúr vnútornej Ázie na univerzite v Bonne, kde sa venoval štúdiu tibetológie.

Od augusta 1998 bol odborným asistentom Kabinetu orientalistiky Slovenskej akadémie vied. V septembri 2000 sa stal odborným asistentom Katedry jazykov a kultúr krajín východnej Ázie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. V októbri 2003 mu bol udelený titul PhD.[2] za prácu Čínsko-tibetské vzťahy v období 1368 – 1434: dynastia Ming a rod Phag-mo-gru. V septebri 2007 sa stal vedúcim Katedry jazykov a kultúr krajín východnej Ázie a v októbri 2007 habilitoval v odbore všeobecné dejiny. Od júna 2013 bol prodekanom Filozofickej fakulty UK pre rozvoj fakulty a informačné technológie, neskôr aj pre medzinárodné vzťahy a od 1. februára 2019 bol dekanom fakulty.[3][1]

Prezident Andrej Kiska ho 16. mája 2016 vymenoval za profesora v odbore orientálne jazyky a kultúry.[2][4]

• Slobodník, M. (2007): Mao a Buddha: náboženská politika voči tibetskému buddhizmu v Číne. Bratislava: Chronos.
• Slobodník, M. (2011): Politické, náboženské a ekonomické aspekty čínsko-tibetských vzťahov v 14. – 15. storočí. Bratislava: Univerzita Komenského.
• Slobodník, M. /text/ – Breier, P. /foto/ (2013): Labrang – svet tibetského kláštora. Bratislava: Slovart.

• Profil Martin Slobodník