Ialmenos

Ialmenos (starogr. Ἰάλμενος – Ialmenos) je v gréckej mytológii syn boha Area a Astyochy,[1] so svojim bratom Askalafom kráľ minyjského Orchomena.[2]

Homér v druhom speve epického diela Iliada uvádza, že jeho matku Astyochu, cnostnú pannu, pripravil o panenstvo boh vojny Ares, keď vošiel jednej noci potajomky do jej spálne. Plodom tohto spojenia bol potom Ialmenos a Askalafos.[1]

Ialmenos bol jeden z mnohých urodzených mladíkov uchádzajúcich sa v Sparte o ruku krásnej Heleny.[3][4] Helena si nakoniec za manžela vybrala Menelaa, syna mykénskeho kráľa Atrea, ktorý potom po Tyndareovi nastúpil na spartský trón.[5]

O desať rokov neskôr, zavítal do Sparty Paris, syn trójskeho kráľa Priama a počas Menelaovej neprítomnosti Helenu uniesol. Napriek početným vyslancom, ktorých Menelaos posielal za Priamom, Trójania odmietli najkrajšiu zo žien vrátiť.[5] Menelaov brat mykénsky kráľ Agamemnón nato vyzval všetkých achájskych kráľov, aby im pomohli pomstiť túto urážku a vyhlásili Priamovi vojnu.[6] Pod velením Ialmena a Askalafa potom Minyjci[2] vypravili proti Tróji tridsať vyhĺbených korábov.[1] Homér neuvádza informácie týkajúce sa osudu Ialmena v závere trójskej vojny. Avšak neskorší antický autor Quintus zo Smyrny píše, že Ialmenos nechýbal medzi vybranými achájskymi hrdinami, ktorí sa v bruchu trójskeho koňa dostali za hradby Tróje a po krvavom boji ju dobyli.[7] Strabón uvádza, že po páde Tróje sa so svojimi spolubojovníkmi z Orchomena usadil v Ponte.[8] Podľa iného antického zdroja ho v desiatom roku vojny zabil Priamov syn Hektor.[9]

Antický autor Apollodoros z Atén zaznamenal, že Ialmenos a Askalafos boli tiež učastníci výpravy Argonautov, ktorí sa na lodi Argó plavili po zlaté rúno do Kolchidy.[10] Podľa Hygina, bratia Askalafos a Ialmenos pochádzali z Argu a ich rodičia boli Lykos a jeho manželka Pernis.[11]