Ialmenos

Ialmenos (starogr. Ἰάλμενος  Ialmenos) je v gréckej mytológii syn boha Area a Astyochy,[1] so svojim bratom Askalafom kráľ minyjského Orchomena.[2]

Homér v druhom speve epického diela Iliada uvádza, že jeho matku Astyochu, cnostnú pannu, pripravil o panenstvo boh vojny Ares, keď vošiel jednej noci potajomky do jej spálne. Plodom tohto spojenia bol potom Ialmenos a Askalafos.[1]

Ialmenos bol jeden z mnohých urodzených mladíkov uchádzajúcich sa v Sparte o ruku krásnej Heleny.[3][4] Helena si nakoniec za manžela vybrala Menelaa, syna mykénskeho kráľa Atrea, ktorý potom po Tyndareovi nastúpil na spartský trón.[5]

O desať rokov neskôr, zavítal do Sparty Paris, syn trójskeho kráľa Priama a počas Menelaovej neprítomnosti Helenu uniesol. Napriek početným vyslancom, ktorých Menelaos posielal za Priamom, Trójania odmietli najkrajšiu zo žien vrátiť.[5] Menelaov brat mykénsky kráľ Agamemnón nato vyzval všetkých achájskych kráľov, aby im pomohli pomstiť túto urážku a vyhlásili Priamovi vojnu.[6] Pod velením Ialmena a Askalafa potom Minyjci[2] vypravili proti Tróji tridsať vyhĺbených korábov.[1] Homér neuvádza informácie týkajúce sa osudu Ialmena v závere trójskej vojny. Avšak neskorší antický autor Quintus zo Smyrny píše, že Ialmenos nechýbal medzi vybranými achájskymi hrdinami, ktorí sa v bruchu trójskeho koňa dostali za hradby Tróje a po krvavom boji ju dobyli.[7] Strabón uvádza, že po páde Tróje sa so svojimi spolubojovníkmi z Orchomena usadil v Ponte.[8] Podľa iného antického zdroja ho v desiatom roku vojny zabil Priamov syn Hektor.[9]

Antický autor Apollodoros z Atén zaznamenal, že Ialmenos a Askalafos boli tiež učastníci výpravy Argonautov, ktorí sa na lodi Argó plavili po zlaté rúno do Kolchidy.[10] Podľa Hygina, bratia Askalafos a Ialmenos pochádzali z Argu a ich rodičia boli Lykos a jeho manželka Pernis.[11]

Referencie a bibliografia

  1. Homér, Iliada, 2, 512-516.
  2. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,37,7.
  3. Apollodoros, Kronika, 3,10,8.
  4. Hyginus, Fabulae 81.
  5. Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 36.
  6. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 293.
  7. Quintus, Posthomerica 12, 337.
  8. Strabón, Geographica 9,2,42.
  9. Dares Phrygius, Acta diurna belli Troiani 21.
  10. Apollodoros, Kronika, 1,9,16.
  11. Hyginus, Fabulae 97.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.