Orchomenos (mesto v Boiócii)
Orchomenos (gr. Oρχομενός), je mestečko v Boiótii v Strednom Grécku, s bohatou historickou a mytologickou minulosťou. Bolo osídlené od neolitického obdobia. V meste dnes žije okolo 6 000 obyvateľov, celý dimos má 13 962 obyvateľov (2011). Starosta (dimarchos) je Lukas Yperifanos.
| Orchomenos (Ορχομενός) | |||
| mesto | |||
 | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Stredné Grécko | ||
| Provincia | Boiótia | ||
| Nadmorská výška | 100 m n. m. | ||
| Súradnice | 38°29′0″S 22°59′V | ||
| Rozloha | 436,4 km² (43 640 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 13 962 (2011) | ||
| Hustota | 31,99 obyv./km² | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+2) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+3) | ||
 Poloha mesta v rámci Grécka  Poloha mesta v rámci Grécka
| |||
| Wikimedia Commons: Orchomenos | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Orchomenos bol osídlený už v ranej dobe bronzovej (2800 – 1900 pred Kr.) a spomína sa aj v Homérovej Iliade ako významné mesto, súperiace s neďalekými Tébami. Bolo osídlené gréckym kmeňom Achajcami (Mykénčania). Už v roku 1876 tu robil archeologické výskumy Heinrich Schliemann, neskôr H. Bulle (1907).
Z mykénskeho obdobia bol objavený kopulový hrob, pripisovaný mýtickému kráľovi Minyovi. Už počas výskumov Heinricha Schliemanna mala hrobka zrútený strop. Steny hrobky zdobili jemné reliéfne špirály, rozety a lotosové kvety. Priemer hrobky bol 14 metrov, zachovala sa aj cesta (dromos) vedúca do hrobky. Domy z tohoto obdobia mali okrúhly pôdorys s priemerom 2 až 6 metrov. Mykénsky Orchomenos bol zničený okolo roku 1200 pred Kr., keď do Grécka prichádzali posledné grécke kmene – Dóri. Dóri sa však v Boiótií neusadili, takže sa aj v Orchomene zachovalo achajské osídlenie.
V 7. storočí pred Kr. bol Orchomenos členom boiótskej amfiktyónie. Počas grécko-perzských vojen sa Orchomenos pridal na stranu Peržanov. V neskoršom období súperil Orchomenos s Tébami, obyčajne sa pridal k ich nepriateľom, čo často znamenalo, že bol obliehaný a dobytý. V roku 367 pred Kr. Téby zničili Orchomenos, v roku 353 bol obnovený a v roku 349 bol opäť zničený. Alexander Veľký opäť obnovil Orchomenos, ktorý sa postavil na jeho stranu v boji proti Tébam, ale pod rímskou nadvládou už nehral žiadnu významnejšiu úlohu. Počas tohto obdobia obyvatelia mesta prestúpili na kresťanstvo. Od roku 395 patrí do Byzantskej ríše.
Orchomenos prežil približne až do 7. stor., hoci bol v minulosti vyplienený rôznymi barbarskými kmeňmi, ako Góti, Herulovia či Huni. Asi v 7. stor. bolo mesto definitívne dobyté Slovanmi, ktorí ovládali Grécko až do 8. – 9. stor., kedy boli porazení a odvedení. Obyvatelia zničeného Orchomena sa rozhodli postaviť nové osídlenie a tak na mieste starého mesta postavili dve menšie osady s názvom Petromagula a Skripus. V 9. stor. bol v meste Skripus postavený veľký kláštor-Panajia tis Skripu, ktorý tu stojí dodnes. Na postavenie tejto stavby boli použité mnohé staroveké kamene z predošlých stavieb. Kamene mali rôzne nápisi a preto sa celé mesto nazvalo Skripus, z latinského scriptus. Od 13. stor. patrí územie európskym dobyvateľom, od 15. stor. Turkom. Petromagula a Skripus patrili do severnej, gréckohovoriacej časti Boiótie, juh bol osídlený Arvanítmi. Od roku 1831 patria tieto dve mestá do oslobodeného Grécka. V roku 1920 sa osady Petromagula a Skripus spojili a znovu tak vytvorili Orchomenos.
Literatúra
- Orchomenos. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 643 - 644. (zdroj časti článku)