Hradiště svatého Hypolita

Význam lokality stúpal v predveľkomoravskom období, najväčší rozkvet však pevnosť dosiahla za čias Veľkej Moravy. Vtedy sa stala dôležitým mocenským centrom celej juhozápadnej Moravy. Zrejme v 9. storočí bolo Hradisko novo opevnené za využitia pozostatkov neskoro bronzovej hradby. Nová fortifikácia pozostávala z priekopy (širokej až 10 metrov, hlbokej 3,4 metra, miestami sekanej do skaly) a mohutné hradby s drevenou konštrukciou z priečnych i pozdĺžnych brvien. Hradba mala prinajmenšom v niektorých miestach kamennú čelnú plentu. Jej súčasťou boli tiež zrubové komory s rozmermi 3 × 3 metre. Celý opevnený areál mal rozlohu 20 ha, čo ho radí k najväčším veľkomoravským hradom. Vnútornou hradbou a priekopou bol rozdelený na dve polovice - na západné predhradie a na vnútorný hrad vo východnej časti lokality. Presná doba vzniku hradby zatiaľ nie je určená. Dendrodáta získané z vonkajšej (západnej) hradby hovoria pre obdobie po roku 881, vnútorná hradba vznikla zrejme skôr.

Do dnešných dní sa zachovali len krátke časti valu aj priekopy. Ich väčšia časť bola v priebehu času zničená poľnohospodárskou a stavebnou činnosťou, takže v teréne je jeho priebeh už takmer nebadateľný. Lepšie dochované sú len južné a východné úseky opevnenia vnútorného hradu a malá časť západnej hradby predhradia.

Prepoštstvo

Znak prepoštstva

Zánik opevnenia spadá zrejme do doby okolo roku 950, kedy bolo podľa neskorej tradície Hradiště dobyté a vypálené Maďarmi. Tomu zodpovedajú aj výsledky archeologického prieskumu. Podľa nich hradba zanikla pri veľkom požiari. Popisovanú udalosť datuje do polovice 10. storočia nález šperkov, objavených spolu s nepochovanou ženou-bojovníčkou pod zosunutým telesom hradby.

Aj po vypálení Maďarmi pretrvávalo na Hradišti osídlenie a lokalite tiež zostalo jej dominantné postavenie v oblasti. Tak to bolo aj po pripojení Moravy k přemyslovským Čechám. Až na konci 11. storočia bol neďaleko, na protiľahlej strane Gránického údolia, vybudovaný kniežaťom Konrádom I. a jeho synom Litoldom nový, menší hrad, na ktorého predpolí postupne vzniklo stredoveké mesto Znojmo. Nový přemyslovský hrad prevzal správne funkcie a význam Hradišťa ako svetského centra tak zanikol. Zostala mu však ešte dlho funkcia cirkevného strediska - Hradišťský kostol je ako hlavný "znojemský kostol" spomenutý v listinách olomouckého biskupa Jindřicha Zdíka z tretiny 12. storočia, pri kostole sídlil panovníkom dosadzovaný prepošt. Hradišťskí prepošti sa ako kráľovskí kancelári zviditeľnili pri povýšení Znojma na kráľovské mesto (1222/1226). Funkciu hlavného mestského chrámu však na seba stiahol chrám sv. Mikuláša, Hradište do mestskej lokácie zahrnuté nebolo. Roku 1240 daroval kráľ Václav I. Hradište rádu krížovníkov s červenou hviezdou. Tí nechali skoro prestavať staromoravskú rotundu sv. Hypolita na gotický kostol. Za husitských vojen bolo prepoštstvo vypálené. Z významných osobností tú v hodnosti prepošta pôsobil Martin Medek z Mohelnice (1577-1581) či matematik a astrológ Mikuláš Kozař z Kozařova (1585-1616).

V období stavovského povstania dobyl prepoštstvo gróf Thurn, ktorý ho odovzdal do správy najvyššieho zemského sudcu na Morave Viléma z Roupova. Z popola tridsaťročnej vojny Hradiště vyviedli prepošt Gerhard zo Sclessinu a jeho synovec Tomáš zo Sclessinu, obaja boli predtým apoštolskí protonotári, rodom z Liege. Za prepošta Jána Juraja Hauera roku 1759 tu zomrel litoměřický biskup Moritz Adolf Sachsen-Zeits, ktorý tu našiel útočisko v dobe sedemročnej vojny. Peniaze zložené za jeho pobyt (azyl) v budove prepoštstva umožnili realizovať barokovú prestavbu kostola sv. Hypolita s prizvaním popredného neskorobarokového maliarskeho majstra Franza Antona Maulbertscha.

Z predveľkomoravského obdobia pochádzajú okrem iného nálezy ostrôh s háčikmi, súbor šperkov aj nástrojov a kolekcie keramických zlomkov aj celých nádob. Odkryté bolo tiež množstvo objektov výrobného charakteru i bežných obydlí. Výnimočným je nález kompletnej kamennej pece.

Súbor nálezov z obdobia Veľkej Moravy a z doby po jej zániku zahŕňa nádoby a ich zlomky, šperky, kovové a kostené nástroje, výrobné i sídliskové objekty, samostatné hroby v sídliskovom areáli a dve pohrebiská.

V deväťdesiatych rokoch 20. storočia boli na Hradišti odkryté základy dvoch stavieb, ktoré vedúci výskumu Bohuslav Klíma mladší interpretoval ako pozostatky veľkomoravskej kamennej cirkevnej architektúry.

Prvým z objektov má byť jednoloďový kostolík s pravouhlým presbytériom, ktorého údajné základy sa nachádzajú v areáli bývalého prepoštského majetku. Interpretácia týchto základov ako pozostatkov cirkevnej stavby z 9. storočia však nie je medzi archeológmi prijímaná bezvýhradne (dôvodom je zložitá nálezová situácia, torzovitosť získaných poznatkov a absencia väčšieho množstva hrobov, ktoré podľa dnes prijímaných názorov spravidla sprevádzajú veľkomoravské cirkevné stavby).

Druhou z údajných veľkomoravských stavieb je rotunda nachádzajúca sa pod základmi dnešného chrámu sv. Hypolita. Jej presná podoba je dnes už nezistiteľná, jednalo sa však o stavbu minimálne s jednou apsidou. Obklopovalo ju pomerne rozsiahle pohrebisko s niekoľkými horizontami hrobov. Najmladšie hroby spadajú až do obdobia 18. storočia. Najstaršie hroby sprevádzala kolekcia rôznych šperkov a ďalšieho inventára. Tieto nálezy spoľahlivo datujú najstaršie horizonty hrobov do 9. storočia. Vedúci výskumu Bohuslav Klíma mladší preto datuje rotundu na základe spomínaných hrobov tiež do tohto obdobia. Kým samotná existencia rotundy je všeobecne uznávaná, jej veľkomoravský pôvod je niekedy spochybňovaný a uvažuje sa o neskoršom období výstavby.

V roku 2007 bolo pri západnom okraji hradiska, mimo vlastnú opevnenú plochu, objavené rozsiahle kostrové pohrebisko. Do roku 2009 na ňom bolo preskúmaných cez 180 hrobov, ktoré sa nachádzali pri (pravdepodobnom) východnom okraji celej nekropoly. Nálezy z hrobových celkov sú zaradené do druhej polovice deviateho a do prvej polovice desiateho storočia.

Archeologický výskum Znojma-Hradiště prešiel niekoľkými etapami. Prvé výskumy uskutočnil Jaroslav Palliardi už v rokoch 1891 – 1896 a po ňom František Vildomec v tridsiatych rokoch 20. storočia. Po druhej svetovej vojne tu od roku 1949 vykonával systematické skúmanie František Kalousek. Pod jeho vedením tu získavalo skúsenosti niekoľko neskôr preslávených archeológov - napr. Bořivoj Dostál alebo Vladimír Podborský. V roku 1957 však bol výskum na lokalite ukončený, zrejme preto, že neposkytol nálezy takého druhu, aké boli pôvodne očakávané (Veľkomoravská kamenná cirkevná architektúra a bohato vybavené pohrebiská - podobne ako vo vtedy intenzívne skúmaných Mikulčiciach alebo Starom Meste). Kalouskove výskumy priniesli poznatky najmä o priebehu a charaktere opevnenia.

Až do polovice 80. rokov tak stálo Znojmo-Hradiště mimo všetok záujem archeológov a celá lokalita bola devastovaná rozsiahlou výstavbou, ktorej nepredchádzal žiadny výskum. Až roku 1986 nastala zmena a na miesto sa vrátil stály archeologický dozor v osobe archeológa Bohuslava Klímu ml. Ten pôsobil zo začiatku ako zamestnanec archeologického ústavu akadémie vied. Od roku 1993 až do súčasnosti vedie tento bádateľ výskum ako pedagóg Masarykovej univerzity, konkrétne katedry histórie pedagogickej fakulty. Ide tak o jediný výskum v celom Česku, ktorý vykonáva katedra histórie (a nie katedra archeológie). Výskum má podobu najmä záchranných a predstihových sond, ktoré sa sústreďujú do vnútorného priestoru opevnenia, kde vzhľadom k existencii zástavby neustále prebieha pomerne intenzívna stavebná činnosť.

• 4. Chrám sv. Hypolita a kláštor krížovníkov s červenou hviezdou
• 11. Krížová cesta a kostol sv. Antonína Paduánskeho na Hradišti
• 24. Fortifikácia na Hradišti sv. Hypolita
• 73. Cholerová kaplnka na Hradišti a geologická zaujímavosť "U oveček"