Hornouhorský hlavný kapitanát

Hornouhorský hlavný kapitanát (iné názvy Košický hlavný kapitanát, Horné Uhorsko, 1554 – 1557 Predtiský hlavný kapitanát, 1553 – 1557 Hlavný kapitanát hornouhorských miest, od 1559 spočiatku Košice a Horné Uhorsko; pozri aj nižšie Cudzojazyčné názvy) bol od 1553/1554/1559 do roku 1699 hlavný kapitanát so sídlom v Košiciach zodpovedný za celé územie Kráľovského Uhorska od Tatier (Spiša) na východ, teda za východné Slovensko a priľahlé časti dnešného Maďarska, Ukrajiny a Rumunska.

Palác Hornouhorského hlavného kapitanátu v Košiciach, dnes sídlo Slovenského technického múzea

Presnejšie sem spadalo 13 stolíc (Gemersko-malohontská, Hevešská, Boršodská, Spišská, Šarišská, Turnianska, Abovská, Zemplínska, Užská, Sabolčská, Satumarská, Berežská, Ugočská), pravda pokiaľ neboli práve dobyté Sedmohradskom, resp. Osmanskou ríšou

Cudzojazyčné názvy
  • v nemčine Grenzoberhauptmannschaft Ober(h)ungarn, Oberungarn/Oberhungarn, Grenzgeneralat Ober(h)ungarn
  • v latinčine supremus capitaneatus partium regni Hungariae superiorum, partes superiores regni Hungariae
  • v modernej maďarčine: felső-magyarországi főkapitányság, kassai főkapitányság, Felső-Magyarország

Charakteristika

Bola to organizačná vojenská jednotka protitureckej obrany. Hlavný kapitán, ktorý stál na jeho čele, bol (na rozdiel od niektorých iných hlavných kapitanátov) od konca 16. storočia zodpovedný nielen za pohraničné pevnosti na danom území, ale aj za všetky vojenské záležitosti ostatného územia stolíc; Horné Uhorsko teda malo postavenie nielen tzv. hranice či pohraničného územia (nem. Grenze), ale aj postavenie obvodu (nem. Kreis).

Hlavný kapitán sa nazýval spočiatku oficiálne hornouhorský poľný/generálny hlavný kapitán či hornouhorský obvodný kapitán (nem. Feldobrist/Generalobrist in Oberungarn, lat. supremus capitaneus partium regni Hungariae superiorum, maď. felföldi fõkapitány/kassai generális), po roku 1570 často aj lat. prorex, maď. királykép (v slovenskej odbornej literatúre prekladané ako miestokráľ).[1]

Keďže kapitanát hraničil so Sedmohradskom, často na jeho čele stáli velitelia žoldnierskych vojsk (Nemci, Taliani alebo Holanďania ai.), pretože hornouhorským magnátom Dvorská vojenská rada príliš nedôverovala. Aj v posádkach kapitanátu bola nasadená prevaha zahraničných žoldnierov.

Vývoj

Vznikol vyčlenením z kompetencie Preddunajského hlavného kapitanátu.

Predchodcami vlastného Hornouhorského hlavného kapitanátu boli:

  • funkcia hornouhorského hlavného kapitána v rokoch 1527 – 1550, ktorú zastával Gašpar Seredy (Seredský), no Horným Uhorskom sa vtedy možno myslelo čiastočne iné územie
  • funkcia „predtiského“ (t. j. de facto hornouhorského) krajinského hlavného kapitána v rokoch 1554 – 1557
  • funkcia košického kapitána (capitaneus Cassoviensis) v rokoch 1552 – 1559, ktorej nositelia mali väčšinou (t. j. v rokoch 1553 – 1557) zároveň funkciu hlavného kapitána hornouhorských miest

Od roku 1559 už existovala len funkcia hornouhorského/košického hlavného kapitána.

V roku 1565 na lepšiu obranu proti Sedmohradsku bol v rámci Hornouhorského hlavného kapitanátu v jeho najvýchodnejšej časti vytvorený Hlavný kapitanát Satmár a Zátisie so špeciálnym postavením.

V roku 1567 na lepšie financovanie hornouhorských pohraničných pevností bola vytvorená Spišská komora.

Hornouhorský hlavný kapitanát zanikol v roku 1699 po vyhnaní Turkov zo stredných častí Uhorska.

Referencie
  1. HALAGA, Ondrej Richard. Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1967. ISBN 83-024-67 Chybné ISBN. S. 77.

Pozri aj

Zdroj
Košický portál
Historický portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.