Hlavný kapitanát (Kráľovské Uhorsko)

1540 – 1542 existovala funkcia uhorský hlavný kapitán (supremus capitaneus regni Hungariae; Oberst-Landeshauptmann in Ungarn), ktorú zastával Péter Perényi

Hornouhorský hlavný kapitanát:

• názvy: Hornouhorský h.k., Košický h.k., Horné Uhorsko, nem. Oberurgarn, lat. supremus capitaneatus partium regni Hungariae superiorum; spočiatku názov „Košice a Horné Uhorsko“
• typ: obvod aj pohraničné územie
• trvanie: 1559 – 1699
• poloha: východné Slovensko a Zakarpatská Ukrajina a severné Potisie (presnejšie 13 stolíc Gemersko-malohontská, Hevešská, Boršodská, Spišská, Šarišská, Turnianska, Abovská, Zemplínska, Užská, Sabolčská, Satumarská, Berežská, Ugočská, vrátane všetkých pohraničných pevností v týchto stoliciach)
• sídlo: Košice
• vznik 1559 vyčlenením z Preddunajského hl. k.; 1565 na lepšiu obranu proti Sedmohradsku v rámci Hornouh. hl. k. vytvorený Hl. kapitanát Satmár a Zátisie;
• Poznámka: Predchodcami tohto hlavného kapitanátu boli:
  • funkcia hornouhorského hlavného kapitána v rokoch 1527 – 1550, ktorú zastával Gašpar Seredy (Seredský), no Horným Uhorskom sa vtedy možno myslelo čiastočne iné územie
  • funkcia „predtiského“ (t. j. de facto hornouhorského) krajinského hlavného kapitána v rokoch 1554 – 1557
  • funkcia košického kapitána (capitaneus Cassoviensis) v rokoch 1552 – 1559, ktorej nositelia mali väčšinou (t. j. v rokoch 1553 – 1557) zároveň funkciu hlavného kapitána hornouhorských miest

Hlavný kapitanát Satmár a Zátisie

• názvy: Satmár a Zátisie, nem. Sakmar samt zugehöriger Ortflecken jenseits der Theiß, (lat. supremus capitaneatus Zatmariensis et partium Transtibiscanarum)
• typ: obvod a pohraničné územie
• trvanie: 1565 – po roku 1684
• poloha: Sabolčská, Satmárska, Ugočská župa a časť Berežskej župy, vrátane (4) pohraničných pevností v týchto stoliciach
• sídlo:Satmár
• podjednotka Hornouhorského hlavného kapitanátu na lepšiu obranu proti Sedmohradsku

Preddunajský hlavný kapitanát

• názvy: Preddunajský hl. kap., nem. Kreis diesseits der Donau – Preddunajský obvod, lat. partes regni Hungariae Cisdanubianae – Preddunajský obvod, supremus capitaneatus partium regni Hungariae Cisdanubianarum
• typ: obvod
• trvanie: 1542 – zač. 18. stor.
• poloha: pôvodne územia severne a severovýchodne od Dunaja (t. j. de facto Slovensko a Zakarpatská Ukrajina a severné Potisie); od roku 1554 bez pohraničných pevností patriacich Banskomestskému hlavnému kapitanátu (ktorý ale od roku 1564 bol de facto pod správou toho istého hlavného kapitána); od roku 1559 bez územia Hornouhorského hlavného kapitanátu; t. j. Preddunajský hlavný kapitanát bol od roku 1559 na území 10 západoslovenských žúp od Bratislavskej po Zvolenskú okrem Komárňanskej (teda Bratislavská, Nitrianska, Trenčianska, Turčianska, Oravská, Liptovská, Tekovská, Hontianska, Zvolenská a Novohradská), de iure bez pohraničných pevností, de facto vrátane pohraničných pevností
• sídlo sa menilo (napr. 1564 – 68 Nitra, 1568 – 81 Šurany, 1581 – 89 Levice, 1589 – 1663 Nové Zámky, 1663 – 1686 Komárno)
• 1554 od neho oddelený Banskomestský hlavný kapitanát; 1559 od neho oddelené Hornouhorský hlavný kapitanát; od 1564 zastávala funkciu preddunajského obvodného hlavného kapitána aj banského pohraničného hlavného kapitána natrvalo jedna osoba na základe spoločného poverenia

Banskomestský hlavný kapitanát

• názvy: Banskomestský hlavný kapitanát, nepresne Banský hlavný kapitanát; do 1589 v nemčine bergstädterische Grenze – Banskomestská hranica, do 1589 lat. confinia antemontana – Predbanské pohraničné lokality alebo confinia antemontanas civitates- Pohraničné lokality predbanských miest; 1589 – 1663 prevažne Novozámocký hlavný kapitanát – nem. Neuhäuseler Grenze, lat. confinia ad Újvár pertinentia; od 1665 nem. gegen Neuhäsel li(e)gende Grenze – Hranica (ležiaca) oproti Novým Zámkom (Hlavný kapitanát oproti Novým Zámkom), lat. confinia contra Újvár posita
• typ: pohraničné územie
• trvanie: 30. roky/1541/1554 (zdroje sa rozchádzajú) – zač. 18. stor.
• poloha: pohraničné pevností pri juhostredoslovenských banských mestách (pôvodne) od Levíc po Divín
• sídlo: spočiatku Zvolen, od 1564 to isté ako Preddunajský hl. kapitanát
• vznik vyčlenením z Preddunajského hl. k., od 1564 pozri pod Preddunajský hlavný kapitanát; 1663 dobytie Nových Zámkov Turkami; 1665 Leopoldov s okolím (tzv. (?)Leopoldovská hranica – leopoldische Grenze) ako aj Bratislava vyňaté z právomoci hlavného kapitána a zverené nemeckému veliteľovi Leopoldova

Zadunajský hlavný kapitanát:

• názvy: Zadunajský hlavný kapitanát, nem. Kreis diesseits der Donau – Zadunajský obvod, lat. partes regni Hungariae Transdanubianae – Zadunajský obvod, supremus capitaneatus partium regni Hungariae Transdanubianarum
• typ: obvod
• trvanie: 1542 – zač. 18. stor
• poloha: Zadunajsko (11 stolíc Mošonská, Šopronská, Vašská, Zalianska, Rábska, Komárňanská, Vesprímska, Stoličnobelehradská, Šomoďská, Tolnianska (neskôr turecká) a Baranská župa (neskôr turecká)); od 50. rokov 16. stor. postupne strácal právomoc za pohraničné pevnosti, ktoré boli postupne pridelované Komárňanskému, Rábskemu, Szigetvárskemu, Kanižskému hlavnému kapitanátu a Hlavnému kapitanátu oproti Kaniži
• sídlo sa stále menilo
• 1556 od neho oddelený Rábsky hl. kapitanát; 1563 k nemu pričlenený Szigetvársky hl. kapitanát; 1566 od neho oddelený Kanižský hl. kapitanát, 1600/1607 od neho oddelený Hl. kap. oproti Kaniži
• do roku 1563 bol na čele „krajinský hlavný kapitán“, od roku 1563 „obvodný hlavný kapitán“ (supremus capitaneus partium regni Hungariae Transdanubianarum; Kreisoberst jenseits der Donau);

Komárňanský hlavný kapitanát:

• názvy: Komárňanský hl. k., Komárno, nem. Komorn, lat. supremus capitaneatus Comaromiensis
• typ: pohraničné územie
• trvanie: 1552 – 1690
• poloha: len pevnosť Komárno
• sídlo: Komárno
• zvláštne postavenie, na čele „hlavný kapitán“ (Obrist/Oberst, supremus capitaneus)

Rábsky hlavný kapitanát:

• názvy: Rábsky hlavný kapitanát, od 60. rokov nem. aj raaberische Grenze (Rábska hranica) alebo Raab mit zugehörigen Grenzfestungen/Raab und dahin inkorporierten Grenzen (Ráb s príslušnými pohraničnými pevnosťami), lat. supremus capitaneatus Jauriensis illucque pertinentium confiniorum
• typ: pohraničné územie
• trvanie 1556/60. roky 16. st. – 1700
• poloha: pohraničné pevnosti juhovýchodne od Rábu, od konca 60. rokov všetky pohraničné pevnosti medzi Drávou a Dunajom (okrem Kanižského hl. kapitanátu a Hl. kapitanátu oproti Kaniži)
• sídlo: Ráb
• vznik vyčlenením zo Zadunajského hl. k.

Szigetvársky hlavný kapitanát:

• názvy: Szigetvársky hlavný kapitanát, lat. supremus capitaneatus arcis Sziget
• typ: pohraničné územie
• trvanie: (?) 40. roky 16. stor. – 1566
• poloha: malé pevnosti južne od Balatonu
• sídlo: (?)Szigetvár
• od 1563 mal spoločného hlavného kapitána so Zadunajským hlavným kapitanátom; 1566 dobytý Turkami

Kanižský hlavný kapitanát:

• názvy: Kanižský hlavný kapitanát, Hlavný kapitanát Kaniža a príslušné pohraničné pevnosti, nem. Kanischa (und zugehörige Grenzfestungen/ und dahin inkorporierte Grenzen), lat. supremus capitaneatus Canisiensis; (len) prvé dva roky sa volal lat. supremus capitaneatus (regni Hungariae) inter lacum Balathon et fluvios Muram et Dravam – pohraničné územie (Uhorského kráľovstva) medzi Blatenským jazerom a Drávou a Murou (v slovenčine aj nepresne Balatónsko-drávsky hlavný kapitanát)
• typ: pohraničné územie
• trvanie: 1566 – 1600
• poloha: pohraničné pevnosti Kaniža a okolie
• sídlo: Kaniža
• 1574 – 1575 a 1583 – 1592 bol kanižský pohraničný hlavný kapitán a zadunajský obvodný hlavný kapitán tá istá osoba; 1600 Kaniža dobytá Turkami

Hlavný kapitanát oproti Kaniži:

• názvy: do cca 1615 Hlavný kapitanát Sarvár (a príslušné nové lokality) + Körmendský hlavný kapitanát, od cca 1615 nem. gegen Kanischawärts li(e)gende Grenze – Hranica (ležiaca) oproti Kaniži (Hlavný kapitanát oproti Kaniži), lat. confinia Canisae opposita/supremus capitaneus confiniorum Canisae oppositorum, maď. Kanizsa ellen vetett végvárak
• typ: pohraničné územie
• trvanie 1600 – 1703
• poloha: pevnosti západne od Balatonu (rieky Rába a Zala)
• sídlo: Egerszeg
• po 1607 v rámci tohto hl. kapitanátu vytvorená špeciálna jednotka pre pevnosť Légrad a okolie v Medzimurí na čele s rodinou Zrínskych (tzv. Zrínska hranica – Zerinische Grenze)

Pozn: Po roku 1607 bola z rakúskej strany hranice (teda mimo Kráľovského Uhorska) vytvorená tzv. Štajerská hranica (steirische Grenze) zahŕňajúca pevnosti Hardberg, Fürstenberg, Feldbach, Radkersburg a Pettau, ale nemala postavenie hlavného kapitanátu.

Vendský/Slavónsky hlavný kapitanát

• názvy: Vendský hlavný kapitanát, Slavónsky hlavný kapitanát; pôvodne nem. windische Grenze(n) – Vendská/Slavónska hranica; od 1580 častejšie nem. windische und weitschawarische Grenze – Vendská a bajcsavárska hranica; od okolo 1600 nem. Varasdiner Grenze – Varaždínska hranica (Varaždínsky hlavný kapitanát); po 1607 aj nem. windische und petrinianische Grenze – Vendská a petrinjská hranica, lat. regni Slavoniae confinia et Petrinia – Slavónska hranica a Petrinja; od zač. 18. stor. nem. Warasdiner Grenze/ Grenzgeneralat – Varaždínska hranica/Varaždínske pohraničné generálne veliteľstvo
• typ: pohraničné územie
• trvanie: cca 1578/1580 – (?)1878
• poloha: pôvodne pohraničné pevnosti medzi Drávou a Sávou, neskôr aj niektoré pevnosti v okolí
• sídlo: do zač. 17. st.:?, od zač. 17. stor. Varaždín
• v rokoch 1531 – 1532, 1537 – 1539, 1543 – 1546 a 1551 – 1553 a 1556 – cca 1580 existoval predchodca tohto hlavného kapitanátu v podobe územia podliehajúceho „hlavnému poľnému veliteľovi (nem. Oberst-Feldhauptmann/Oberstleutnant, lat. generalis capitaneus) Vendu/Slavónska“, ktorí si cca od roku 1578/80 zmenil titul na hlavný kapitán; 1578 pripojenie 3 pevností medzi Kanižou a Murou (tzv. bajcsavárska hranica); po 1607 pripojenie pevnosti Petrinja; po roku 1699 reorganizácia v rámci vytvorenia Vojenskej hranice

Chorvátsky hlavný kapitanát

• názvy: Chorvátsky hlavný kapitanát, nem. kroatische/krabatische Grenze – Chorvátska hranica; spočiatku (minimálne do 60. rokov 16. stor.) aj nem. alte kroatische/krabatische Grenze – Stará chorvátska hranica; od 1580 aj Karlovecký hlavný kapitanát, nem. Karlstädter Grenze – Karlovecká hranica; od zač. 17. stor. aj nem. kroatische und Meergrenze – Chorvátska a morská hranica, lat. confinia Croatica et maritima; od zač. 18. stor. nem. Karlstädter Grenze/Grenzgeneralat – Karlovecká hranica/Karlovecké pohraničné generálne veliteľstvo
• typ: pohraničné územie
• trvanie: 1538 – 1540 a 1580 – (?)1878
• poloha: pôvodne pohraničné pevnosti Senj (nem. Zengg), Bihać, Ripać a Otočac a okolie, neskôr ďalšie južne od Vendského hlavného kapitanátu
• sídlo: do cca 1600:?, od cca 1600 Karlovec
• V rokoch 1527 – 1532 a 1538 – 1540 a 1543 – 1545 a 1556 – 1580 existoval predchodca tohto hlavného kapitanátu v podobe územia podliehajúceho "hlavnému poľnému veliteľovi" (nem. Oberst-Feldhauptmann/Oberstleutnant, lat. generalis capitaneus) Chorvátska, ktorý si (v rokoch 1538 – 1540 a) od roku 1580 zmenil titul na na hlavného kapitána; územie sa pôvodne (t. j. v prvej polovici 16. stor.) delilo na dva kapitanáty (Hauptmannschaften alebo Kapitanate) – Senj a Bihać; od polovice 16. stor. sa prímorská časť zvykla označovať Morská hranica (Meergrenze, confinia maritima); po roku 1699 reorganizácia v rámci vytvorenia Vojenskej hranice

Vendský a chorvátsky hlavný kapitanát:

• názvy: Vendský a chorvátsky hlavný kapitanát, nem. windische und kroatische Grenze – Vendská a chorvátska hranica
• typ: pohraničné územie
• trvanie: 1556 – 1568
• poloha: územie neskoršieho Vendského hlavného kapitanátu + Chorvátskeho hlavného kapitanátu
• v rokoch 1532 – 1537 a 1540 – 1543 a 1553 – 1556 existoval predchodca tohto hlavného kapitanátu v podobe územia podliehajúceho "hlavnému poľnému veliteľovi (nem. Oberst-Feldhauptmann, lat. generalis capitaneus) Chorvátska a Slavónska/Vendu", 1546 – 1550 zas existoval spoločný hlavný veliteľ pre Chorvátsko, Slavónsko a Uhorsko; od 1556 sa Vendský a chorvátsky kapitanát skladal z podjednotiek Stará chorvátska hranica (neskorší Chorvátsky hlavný kapitanát), Vendská hranica (neskorší Vendský hlavný kapitanát) a od roku 1559 aj z novovytvorenej (novodobytej) Novej chorvátskej hranice

Bánsky/Kulpiansky hlavný kapitanát

• názvy: Bánsky hlavný kapitanát, Kulpiansky hlavný kapitanát, nem. banische Grenze – Bánska hranica, lat. confinia banalia; lat. confinia Colapiana – Kulpianska hranica; od zač. 18. stor. nem. Banaler Grenze/Grenzgeneralat – Bánska hranica/Bánske pohraničné generálne veliteľstvo
• typ: pohraničné územie
• trvanie: koniec 16. stor. – (?)1878
• poloha: pôvodne pohraničné pevnosti okolo rieky Kulpa
• na čele bol priamo chorvátsko-slavónsky bán (ktorý mal okrem toho už dávnejšie de facto aj funkciu chorvátsko-slavónskeho obvodného hlavného kapitána); po 1607 pevnosť Petrinja presunutá do Vendskej hranice; po roku 1699 reorganizácia v rámci vytvorenia Vojenskej hranice
• Poznámka: Pozor na zámenu s Banskomestským hl. kapitanátom (banský – od slova baňa, bánsky – od slova bán)

Od roku 1699 boli v rámci vtedy začatého vytvárania tzv. Vojenskej hranice medzi Uhorskom a Osmanskou ríšou (nem. Militärgrenze, lat. confinium militare, po chorvátsky Vojna krajina) vytvorené:

• v západnej časti tri „hranice“ (nadviazali na tradičnú Karlovackú, Varaždínsku a Bánsku hranicu, pozri vyššie), ktoré spolu tvorili tzv. Chorvátsku hranicu a
• v strednej a východnej časti nové „hranice“ Sriemsko-slavónska hranica/Slavónska hranica (1702 – 1878), Potisko-pomarošská hranica (1700 – 1750), Banátska/Uhorská hranica (1742 – 1872), a Sedmohradská hranica (1764 – 1851, skladala sa zo Sikulskej (od r. 1764) a Valašskej (od r. 1766)).

Išlo však už o inú organizáciu než ranonoveké hlavné kapitanáty, k tomu pozri článok Vojenská hranica.

Dolnouhorský hlavný kapitanát:

• názvy: Dolnouhorský hlavný kapitanát, Dolnozemský hlavný kapitanát, Dolné Uhorsko, Dolná zem, nem. Niederlande in Ungarn, lat. partes inferiores regni Hungariae, capitaneatus partium regni Hungariae inferiorum; po 1554 Zátiský hlavný kapitanát, lat. supremus capitaneatus partium Transtibiscanarum
• typ: obvod aj pohraničné územie
• trvanie: cca 1475 – 1566
• poloha: Temešvár a široké okolie (12 žúp od Sriemskej na juhozápade po Bihársku na severovýchode), územie postupne zmenšované dobývaním Turkami z juhu
• na čele spočiatku spravidla župan Temešvárskej župy, neskôr napríklad Varadínsky biskup a iní; zanikol dobytím Turkami;

Poznámka: Zvyšnú protitureckú hranicu do zač. 16. stor. – teda kým neexistovali ostatné hlavné kapitanáty – bránili jednak bán (Dalmácia, Chorvátsko, Slavónsko) a jednak sedmohradský vojvoda.

(Veľko-)Varadínsky hlavný kapitanát

• typ: pohraničné územie
• trvanie: 1552 – 1660
• poloha: Veľký Varadín a okolité pohraničné pevnosti
• vznikol na obranu proti Turkom; v rokoch 1557 – 1598 a 1606 – 1660 bol súčasťou štátu Sedmohradsko a v jeho rámci ďalej fungoval